Lege artis - a z čoho?

Keby naši občania vedeli, čo znamená poskytovanie zdravotníckej starostlivosti lege artis, teda podľa najnovších poznatkov vedy vo svete, bola by to pohroma. Naši občania to zväčša nevedia, a tak sa len veľmi malá časť sťažuje, keď nedostane adekvátnu liečbu. V inom prípade by sa asi na súdoch nepojednávalo o ničom inom ako liečbe lege artis. Tie najdrahšie lieky, hoci plne indikované pre tú-ktorú liečbu sa už dnes v niektorých nemocniach ani nenakupujú. Niet z čoho. Liečebný poriadok, ktorý stanovuje rozsah zdravotníckych výkonov, je postavený totiž tak, že peniaze, ktoré sú vyčlenené v rozpočte, ho v žiadnom prípade nevládzu pokryť. Topmanažment rezortu zdravotníctva to veľmi dobre vie, mala by o tom byť informovaná vláda a otvorene aj občania tohto štátu. A ako v každej demokratickej krajine by malo nasledovať verejné, otvorené a úprimné priznanie, že na to, čo je zakotvené v zákone, jednoducho nemáme dosť peňazí. Buď dáme do rozpočtu zdravotníctva viac, alebo si za niektoré liečebné úkony budeme priplácať, ako je to bežné vo vyspelých zdravotníckych systémoch. To by však znamenalo politickú odvahu, ku ktorej sa zrejme táto vláda neodhodlá. Neobstoja však potom ani reči o tom, že zdravotníctvo dostalo dosť. Najkonkrétnejšou mierkou pre porovnanie s inými krajinami je percento z hrubého domáceho produktu (HDP), ktoré vydeľujú na zdravotníctvo. V priemerne vyspelých krajinách sa pohybuje od 7 percent vyššie (viď susedná ČR). Vedúci úradu ministerstva zdravotníctva sa nedávno na lekárskom kongrese neúmyselne, neodborne(?) pomýlil, keď povedal, že sme toto percento dosiahli. Keďže vláda predpokladá HDP na tento rok 660 mld korún, potom by mal byť príspevok štátu vo výške 46,2 mld, a nie 14,5 mld. Nevedia ministerskí úradníci počítať, alebo sú len jednoducho ako minister spokojní? Zatiaľ sa môžeme utešiť, že ani v Somálsku či Rumunsku nemožno vravieť o postupe lege artis...