Odobratie poslaneckého mandátu jednému z riadne zvolených poslancov bude zrejme posudzovať Ústavný súd. Táto možnosť je nielen najrozumnejším, ale zároveň najrýchlejším riešením vzniknutého problému. Pri odňatí mandátu totiž poslanci vládnej koalície flagrantne porušili viacero článkov ústavy i ďalších zákonov a Ústavný súd je podľa zákona "orgánom ochrany ústavnosti". Do jeho kompetencie patrí priamo aj "konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca NR SR". Inými slovami - keďže poslanec bol svojho mandátu zbavený hlasovaním, a nie vlastným slobodným rozhodnutím, súd sa bude zaoberať aj tým, či NR SR má 150 alebo 151 poslancov.
Podstata tohto antidemokratického manévru - odobratia mandátu - je jednoduchá: rozhodnutie politickej strany zmenilo rozhodnutie občanov v slobodných voľbách. Na Slovensku síce existuje mechanizmus, pomocou ktorého je možné podobným straníckym chúťkam zabrániť - zákon o politických stranách a hnutiach - ale nie je vykonateľný. Podľa znenia tohto zákona sa zakazuje činnosť politických subjektov v taxatívne vymedzených prípadoch. HZDS, SNS aj ZRS spĺňajú väčšinu z nich - porušujú ústavu a ďalšie zákony, potláčajú rovnosť občanov, ich činnosť ohrozuje práva a slobody občanov atď. Zákon umožňuje takýto subjekt rozpustiť na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Tento však môže rozhodnúť na návrh výlučne generálneho prokurátora. Avšak o generálnom prokurátorovi Michalovi Vaľovi nemožno mať ani v tomto zmysle, teda schopnosti podať žiadosť na zrušenie HZDS, SNS a ZRS, žiadne ilúzie. Vládna koalícia prevetrala schopnosti a priority nielen mimovládnych strán, ale i celého radu spoločenských organizácií zaoberajúcich sa ľudskými právami i stavom slovenskej spoločnosti. Mimovládne strany síce verbálne odsúdili ďalší násilný skutok vládnej garnitúry, ale svojou účasťou na rokovaní parlamentu potvrdzujú existujúci neprávny stav. Rovnako prezident SR mieni vystúpiť pred nelegitímnym parlamentom, hoci by mohol svoje vystúpenie presunúť až po vydaní rozhodnutia Ústavného súdu. Nie je ani známe, že prezident požiadal o vystúpenie vo verejnoprávnych či iných médiách. Jedine Demokratická strana vyzvala zorganizovať verejný protest, a to zajtra, v celosvetový Deň ľudských práv. Odhliadnuc od vrcholových politikov, nevedno kde zostalo takmer 16 percent voličov KDH, 14 percent SDĽ, 9 percent DU, ale i voliči strán Maďarskej koalície, zelených, sociálnych demokratov a občanov -nevoličov, ktorým nenapadlo prísť pred parlament a demonštrovať svoj záujem. Nie o Gauliedera, nie o parlament, ale o seba samých. "Najprv prišli pre Židov a ja som sa ich nezastal, lebo som nebol Žid. Potom prišli pre komunistov a ja som sa ich nezastal, lebo som nebol komunista. Potom prišli pre odborárov a ja som sa ich nezastal, lebo som nebol odborár. Potom prišli pre mňa, ale neostal už nikto, kto by sa ma mohol zastať," povedal pastor Niemöller, obeť nacistov.