Štyri oprávnenia dané ústavou prezidentovi SR neprechádzajú počas neobsadenia jeho funkcie na vládu SR. Je to možnosť rozpustenia NR SR, podpisovanie zákonov, vymenovávanie a odvolávanie členov vládneho kabinetu vrátane premiéra, ako aj prijímanie ich demisie, a vymenovávanie a odvolávanie niektorých vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov, profesorov a rektorov vysokých škôl a generálov. To sú v podstate aj oficiálne dôvody, pre ktoré sa poslanci siedmich parlamentných mimovládnych strán rozhodli iniciovať presadenie prijatia ústavného zákona, ktorý by odbremenil parlament od volieb prezidenta a zaťažil nimi voličov. Existujú, prirodzene, aj dôvody neoficiálne, ktoré sú však taktiež závažné. Okolnosti nasvedčujú napríklad aj tomu, že navrhovatelia sa obávajú pri neobsadení prezidentského kresla nielen nemožnosti podania demisie či odvolania vlády po parlamentných voľbách, ale rovnako aj prechodu všetkých ostatných prezidentských kompetencií na predsedu vlády. Podľa ústavy môže vláda, na ktorú ústavné kompetencie prezidenta prechádzajú, poveriť ich vykonávaním premiéra. Vo vláde má väčšinu HZDS, takže netreba pochybovať o tom, že by vláda svojho predsedu nimi nepoverila. A medzi najobávanejšie z nich patrí možnosť udeľovať amnestiu, odpúšťať tresty, nariadiť, aby sa trestné konanie zastavilo, alebo ani nezačalo a zahladzovanie trestov. Jednoducho premiér Mečiar bude mať v rukách v marci 1998 čarovný prútik, ktorým môže premeniť násilníkov, darebákov, zlodejov a vrahov na bezúhonných občanov.