k tomuto pokusu o doplnenie mužstva sa však vládnej koalícii nedarí udržiavať si svoje šíky jednotné.
Najslabším článkom parlamentnej väčšiny je poslanecký klub ZRS, ktorého siedmi členovia nepodporili návrh zákona na ochranu republiky. Skupina poslancov ZRS, ktorých najvýraznejším predstaviteľom je predseda mandátového a imunitného výboru A. Poliak, sa odlišuje od svojho straníckeho predsedu J. Ľuptáka politickou kultúrou, postojom k základným demokratickým hodnotám a stupňom (ne)servilnosti voči najsilnejšiemu mužovi vládnej koalíce. A. Poliak, K. Kolník a M. Polák, ku ktorým sa z času na čas pripoja aj iní robotnícki poslanci, síce neoslabujú početný stav poslaneckého klubu ZRS, ale svojím hlasovaním alebo občasnými vyhláseniami dávajú najavo, že rozhodnutia NR SR nemusia vždy zodpovedať výsledkom dohôd medzi Mečiarom, Ľuptákom
a Slotom. Predseda poslaneckého klubu HZDS T. Cabaj teda musí pred hlasovaniami konzultovať nielen so Slotom a Ľuptákom, ale aj s odbojnými robotníkmi. Pre poslancov ZRS je jednoduchšie prejavovať samostatnú politickú vôľu ako pre poslancov HZDS, pretože ich predseda nemá svojho I. Lexu a jeho trezor s pochybnými listami, na základe ktorých ich môže NR SR zbaviť mandátu. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že väčšina poslaneckého klubu ZRS nebola pripustená k privatizačnému rabovaniu. V súčasnej situácii je tento ekonomický handicap politickou výhodou, pretože neumožňuje koaličným lídrom vydierať odbojných poslancov hrozbou zverejnenia privatizačných aktivít.