Belgický premiér Jean-Luc Dehaene je prvým ministerským predsedom členskej krajiny Európskej únie a NATO, ktorý prichádza po dlhom čase do Bratislavy. Doteraz tieto dve organizácie, na protest proti nie práve vzorovým demokratickým praktikám súčasnej vládnej koalície, obmedzovali kontakty na nižšiu ako premiérsku úroveň. Pravda, s výnimkou multilaterálnych fór, kde niet vyhnutia. Návšteva z Bruselu je však aktuálna aj symbolická súčasne. Dehaene sa totiž, podobne ako v Dubline jeho holandský kolega Wim Kok, stretáva s Mečiarom ako vyslanec dobrej vôle. Prichádza do Bratislavy totiž s jasným varovaním, ktoré prezentoval pár dní pred príchodom v rozhovore pre oficióznu TASR. Jasne naznačil, že kým pre prijatie do EÚ je rozhodujúce splniť politické aj ekonomické kritériá, v prípade rozširovania NATO sú prvoradé pre pozvanie do tohto klubu politické podmienky. A napriek snahe o diplomaticky jemný jazyk bol nemilosrdne úprimný.
Pritom nie až tak dávno boli práve menší členovia EÚ a NATO ako trebárs Belgicko takpovediac advokátmi vstupu menších stredoeurópskych krajín do týchto štruktúr. Osobitne Brusel sa usiloval pomôcť Slovensku v snahe zaradiť sa do ich čakárne. Veď ako inak možno hodnotiť jeho snahu, aby práve skúsení a dobre vycvičení slovenskí ženisti po boku mierových jednotiek OSN z Belgicka a Kanady pôsobili vo východnom Slavónsku, ktoré prechádza prechodným obdobím odovzdávania moci chorvátskym úradom.