Je to ako obohratá platňa. Predseda vlády alebo parlamentu sa raz za čas stretne s nejakou vysokou štátnou návštevou zo západnej Európy a obaja unisono deklarujú zámer vládnej koalície urobiť všetko pre to, aby sa Slovensko stalo súčasťou ekonomických a bezpečnostných štruktúr civilizovanejšej časti starého kontinentu, a zdôrazňujú, že jediný náš problém spočíva v tom, že tá časť Európy je síce civilizovanejšia, ale určite menej informovaná o karpatskom type demokracie, aký sa na Slovensku buduje podľa vzoru Zlatá Idka.
A ako obohratá platňa znejú diplomatické či menej diplomatické slová o tom, že osud máme vo svojich rukách, ale ak sa chceme stať členom klubu nefajčiarov, nemali by sme sa s cigaretami schovávať po záchodoch. Občas zaznie trochu iný, ústretovejší tón - ako 23. decembra konštatoval belgický premiér Jean-Luc Dehaene, podľa ktorého V. Mečiar "má veľmi pevnú vôľu urobiť všetko potrebné, aby sa podmienky (rozumej, pre vstup Slovenska do Európskej únie - pozn. red.) splnili". Dokonca sa vraj dá povedať, že ak Slovensko splní kritériá pre vstup, môže sa Belgicko stať jeho advokátom v procese integrácie (tu však treba zabudnúť, že o niečo podobné sme už žiadali nemeckého partnera, ale po známych vyhláseniach a pochybnostiach kancelára H. Kohla sa uspokojujeme aj s dreveným vláčikom, ak nás už ten elektrický TGV do Európy ťahať nemieni).
