ia trestnej činnosti držiteľmi policajných preukazov.
Za uplynulý mesiac či dva policajti neprekročili zákon viackrát ako obyčajne. Skrytej trestnej činnosti policajtov je v skutočnosti oveľa viac ako odhalenej, resp. viditeľnej. Keby o tom existovali štatistické údaje, v decembri a prvých týždňoch januára by bol objem „vybraných“ úplatkov od šoférov nepochybne porovnateľný s rovnakým obdobím spred dvanástich mesiacov. Podobné by boli aj medziročné štatistické porovnania o únikoch služobného tajomstva do prostredia organizovaného zločinu či o spolupráci policajtov so zlodejmi áut, narkomafiou atď. Netreba pripomínať, že tolerovanie a zastieranie šoférovania v podnapitom stave medzi policajtmi pretrváva niekoľko desaťročí. Policajti páchali trestnú činnosť za každého ponovembrového ministra. A dosiaľ ani jeden nevykonal účinnú nápravu. Odstránenie negatívnych trendov v Policajnom zbore musí spočívať v dôraze na to, aby sa policajtom mohol stať len bezúhonný občan. Adeptovi na vstúpenie do služobného pomeru v polícii musí byť jasné, či chce byť policajtom, alebo vagabundom. A príslušné orgány zase musia vytvoriť také systémy previerok, ktoré v polícii obmedzia nábor a výskyt pochybných indivíduí.
