Čo chýba ľavicovým demokratom

Včerajší deň v NR SR mnoho naznačil - prinajmenej to, že z piatkových hlasovaní v parlamente, do ktorých vyústila niekoľkodenná (či podľa premiéra niekoľkomesačná) kríza vnútri koalície, vyšla ako víťaz SDĽ. Podarilo sa jej nanominovať svojho zástupcu do Osobitného kontrolného orgánu, odložiť personálne zmeny v Prezídiu FNM (kde vyšla s predstavou o zásadnej zmene v P FNM a o pomernom zastúpení parlamentných strán) a presadiť vlastnú novelu zákona o privatizácii tzv. strategických podnikov, podľa ktorej je privatizácia Slovenskej poisťovne a Slovenskej sporiteľne pozastavená do 31. marca 1997 (hoci podľa niektorých ekonomických expertov prijatá novela ani do tohto termínu nezakazuje predaj akcií oboch inštitúcií a ich akciových podielov v akciových spoločnostiach). Ak sa zamyslíme, komu ešte spomínané výsledky včerajšieho hlasovania vyhovujú, je ním HZDS - dostalo sa spod enormného vonkajšieho a vnútorného tlaku; do OKO sa nedostal ani L. Pittner, ani V. Bugár; ak predseda HZDS avizoval svoj záujem odložiť personálne zmeny v Prezídiu FNM a uskutočniť ich až po sérii rokovaní s predstaviteľmi vlády, s pomocou SDĽ sa mu to podarilo; navyše HZDS ani nestratilo manévrovací priestor v procese privatizácie finančných inštitúcií, keď sa mu s pomocou hlasov SDĽ podarilo presadiť termín ukončenia platnosti novely zákona 31. marca 1997 a odmietnuť pozmeňujúci návrh G. Palacku, aby sa v tomto čase zakazoval aj predaj akcií (čo dáva do povšimnutiahodného svetla vyjadrenia lídrov SDĽ o tom, že sa nechcú zúčastňovať na privatizačnom rozkrádaní).