Svojho času nebolo väčších kritikov priamych predajov vopred určenému vlastníkovi, ako terajšia vládna koalícia. Dnešný podpredseda vlády a minister financií S. Kozlík ju dokonca označil za zdroj korupcie. Napriek tomu sme sa pred pár dňami dozvedeli, že 83 percent majetku v 2. vlne bolo sprivatizovaných priamymi predajmi. Podľa štátneho tajomníka ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku (MSPNM) Stanislava Husára bola táto metóda zvolená preto, lebo je najrýchlejšia; po týchto slovách S. Husár odmietol námietky, že sa privatizuje síce rýchlo, ale netransparentne. Nevie si totiž predstaviť vyššiu transparentnosť predajov - napríklad uverejnením privatizačného projektu - bez porušenia obchodného tajomstva (otázne je, prečo v roku 1994 žiadna firma neprotestovala, keď privatizačné projekty boli k dispozícii na Úrade vlády a výťah z nich vydávala TA SR).
Možno, keby sa vo väčšej miere uplatňovali verejné súťaže a keby privatizačné projekty boli známe, nemuseli v Rajci vyhlásiť hladovku traja zamestnanci firmy Korasan. Táto firma, ktorá kedysi ako jediná na Slovensku vyrábala tkané koberce, bola vlani privatizovaná - údajne po odporúčaní Karola Zahatlana, poslanca za HZDS - Ing. Vladimírom Chalupkom. Ten však nielenže nedodržiaval podmienky kúpno-predajnej zmluvy, ale prestal platiť za vodu, elektrinu, atď., prestal vyplácať 360 zamestnancom mzdy (prípadne prešiel na mzdu v naturáliách - kobercoch, ktoré mohli zamestnanci predať, ak si našli kupca). Výsledkom bolo odpojenie elektriny, vody, telefónu (a fabrika definitívne prestala vyrábať), minutie kobercov zo skladu (čím sa stratil posledný aký-taký zdroj príjmov zamestnancov) a zrušenie kúpno-predajnej zmluvy zo strany FNM. K poslednému kroku však došlo až v máji 1996, keď zamestnanci Korasanu pohrozili protestným mítingom pred Úradom vlády v Bratislave. Mnohí totiž nemali z čoho platiť nájomné, vodu, plyn atď.
