Negatívne reakcie slovenských politikov na vstup zákona o zahraničných Maďaroch do platnosti označil Béla Bugár za búrku v neexistujúcom pohári vody. Maďarský zákon, ktorý umožňuje vyplácať slovenským občanom podporu za to, že dajú svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským, však už stihol vyvolať negatívne reakcie EÚ a popri očakávaných ostro odmietavých postojoch SNS a P SNS ho jednoznačne odsúdili aj politici, ktorých rozhodne nemožno považovať za nacionalistov.
Z hľadiska reálneho vplyvu na život slovenských občanov tento zákon nie je príliš významný. O dva roky, po vstupe Maďarska (možno aj Slovenska) do EÚ bude musieť byť zrušený, pretože je v rozpore s európskou legislatívou. Spôsobí teda len to, že niekoľko stoviek, možno tisíc rodín na juhu Slovenska (tie, ktoré vyhovujú podmienkam zákona, a zároveň si aktívne vybavia maďarský preukaz) získa dvakrát po štyritisíc korún na školské pomôcky. Mimochodom, pravdepodobne ich minú na Slovensku. Vzhľadom na relatívne vysokú nezamestnanosť na juhu Slovenska už dnes pomerne veľa občanov SR maďarskej národnosti hľadá prácu v MR – v najbližších dvoch rokoch to budú mať o niečo jednoduchšie. Študenti, ktorí v Maďarsku tiež zväčša študujú zadarmo (na základe pridelenia grantu), budú môcť v nasledujúcich dvoch rokoch študovať zadarmo na základe maďarského preukazu – a na cestovné do Budapešti dostanú zľavu. Po dvoch rokoch sa celá akcia skončí. Z tohto hľadiska sa teda zdá, že Béla Bugár má pravdu – zákon trochu pomôže občanom SR maďarskej národnosti v období pred vstupom do EÚ, ale veľký význam nemá.
Nanešťastie, existuje ešte jeden plne legitímny uhol pohľadu – a to je najmä forma, akou bol zákon prijatý, ako aj argumentácia, ktorou je odôvodnený. Ani USA, z pozície najsilnejšej svetovej veľmoci, si nedovolia prijať zákon vykonávaný na území spriatelenej krajiny bez toho, že by v období pred prijatím takéhoto zákona nekonzultovali svoj zámer so spomínaným štátom. Ak by MR pred prijatím zákona rokovala na túto tému s našou republikou, pravdepodobne by našli riešenie, ktoré by nevyvolalo negatívne reakcie EÚ a bolo by prijateľné pre obidve strany. Maďarský parlament však ostentatívne prijal zákon bez súhlasu viacerých štátov, ktorých sa týkal – rokovania sa začali až oveľa neskôr, keď sa z celej veci stala kauza. Takýto postup je nielen nediplomatický, ale z hľadiska cieľa – snahy pomôcť zahraničným krajanom – aj neracionálny.
