Šesť rokov sa vedie v slovenskej spoločnosti malý, ale podstatou významný spor o tom, či ľudia na námestiach pri prelome rokov oslavujú Nový rok alebo Deň vzniku SR. I keď takto oslavujú milióny ľudí na svete začiatok roka, vládna propaganda v SR tvrdí, že sa oslavuje vznik samostatného štátu. Prvý január je v slovenskom kalendári naozaj označený ako štátny sviatok - Deň vzniku SR - tak ako to zákonom určili poslanci. Pri tejto príležitosti zvyčajne tiež prezident odovzdáva štátne vyznamenania a cirkevní hodnostári slúžia slávnostné omše. Taká je jednoducho realita, určená parlamentnou väčšinou. Môže ju kedykoľvek zmeniť - stačí, ak prijme zákon, že tento štátny sviatok bude napríklad prvého apríla.
Existuje však aj realita, ktorú už žiadna parlamentná väčšina nemôže iba hlasovaním ovplyvniť. Skutočným dňom vzniku SR nie je prvý január 1993, ktorý je skôr dňom uznania, zaregistrovania či akceptovania SR inými štátmi. Slovensko ako nezávislá, samostatná a suverénna krajina bola vyhlásená a vznikla prvého októbra 1992, keď nadobudla účinnosť Ústava SR. Ústavný právnik P. Holländer pomenováva čas od 1. októbra do 31. decembra 1992 v SR "vzduchoprázdnom plným paradoxov". Dnes nikto nepochybuje o tom, že Ústava SR predstavuje ústavu samostatného štátu, čo však vtedy zároveň znamenalo, že už nie je ústavou štátu, ktorý je súčasťou federácie. Podľa Holländera na tom nič nemení ani prechodné ustanovenie ústavy, ktoré odkladá účinnosť niektorých ustanovení. Navyše, čl. 152 ústavy hovorí o tom, že v SR zostávajú v platnosti všetky právne normy, iba ak neodporujú jej ústave. To znamená, že akýkoľvek zákon, prijatý v čase od 1. 10. do 31. 12. 1992 Federálnym zhromaždením, na Slovensku jednoducho neplatil. Vrátane zákona o zániku ČSFR.
