Ak sa na Slovensku udeje akýkoľvek škandál a hocikto si prezrie príslušný zákon, ktorý s ním súvisí, jednoducho zistí, že predmetný zákon je zlý. Prípad policajta, ktorý vystrieľal zásobník pištole do mladého muža a jeho automobilu, nie je výnimkou. Strieľať za odchádzajúcim dopravným prostriedkom je síce povolené výlučne "v bezprostrednom priestore štátnych hraníc," pričom policajt má prikázané najskôr vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania, to je však zhruba všetko. Filozofia slovenských zákonov vychádza z toho, že ľudia sú dobrí, a nezakazuje im páchať zlo.
"Pred použitím strelnej zbrane je policajt povinný použiť tiež varovný výstrel," znie zákon a dodáva, že od tohto môže upustiť "len v prípade, keď je sám napadnutý, alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo vec neznesie odklad." Muž v automobile, ktorý sa pre policajta stal terčom, uviedol, že ho zbadal stáť nad spútaným kamarátom, ktorý ležal na zemi. Takže odpoveď policajta môže byť jednoduchá - "bolo ohrozené zdravie inej osoby", resp. "vec" nezniesla odklad. "Pri použití zbrane je policajt povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje," znie zákon. Odpoveď môže byť opäť jednoduchá - policajt iného úmyselne neohrozil a muža predsa postrelil iba do hrudníka. Nevpálil mu guľku rovno do hlavy, i keď možno len preto, lebo netrafil.
