í s tým, čo má na rováši vládna koalícia (opakované zablokovanie ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta, zmarenie referenda o priamej voľbe, nepostavenie vlastného kandidáta), nevyznievajú príliš vierohodne.
Keďže politici nie sú zrejme schopní dohodnúť sa na zvoliteľnom kandidátovi, ani na takej zmene ústavy, ktorá by zvoliteľnosť prezidenta zabezpečila (priama voľba), mali by aspoň zabrániť tomu, aby neobsadenie prezidentského postu vážne narušilo chod štátu. Zo štyroch prezidentských právomocí, ktoré v čase neobsadenia prezidentskej funkcie neprechádzajú na vládu, môžu vážnejšie problémy spôsobiť najmä podpisovanie zákonov a menovanie a odvolávanie členov vlády. Kým v prvom prípade nie je celkom jasné, či parlamentom schválené zákony môžu v Zbierke zákonov vychádzať aj bez podpisu prezidenta (pred zvolením M. Kováča vychádzali a nikto ich platnosť nespochybňuje), v druhom prípade je úplne jasné, že menovať a odvolávať členov vlády (teda po voľbách aj celú vládu) nemôže podľa súčasného právneho stavu nikto iný ako prezident.
