m. V kontraste s uvedeným takzvaným deficitom je skutočnosť, že Lexa je zároveň neštandardným príkladom odkrytia osoby jeho postavenia, čo len dokazuje nespôsobilosť Mečiarovho chránenca. Nebyť štítu z vysokých politických miest, bol by súčasný riaditeľ SIS prinajmenšom politickou mŕtvolou. Blížiace sa parlamentné voľby v ňom preto musia vyvolávať zákonite pocit neistoty. Jeho zdvojená ochranka, chaotické zriaďovanie nových a nových konšpiračných bytov, nákupy helikoptér či sledovanie nezávislých novinárov a opozičných politikov, to všetko signalizuje u Ivana Lexu rastúci strach a napätie.
Obraz prvý - prezident SR
Prvý raz sa uňho prejavili obavy po druhom kole prezidentských volieb 1993. Michal Kováč ako jediný uchádzač v nich dostal prekvapujúco o šestnásť hlasov viac, než potreboval. Ivan Lexa komentoval túto udalosť slovami: "Je to v riti." Vedel, že je cez Kováča ako prezidenta pre akýkoľvek štátny post nepriechodný. Ten už koncom roka 1991 dospel s ostatnými podpredsedami HZDS k záveru, že Lexa, spolu s Nagyovou, povyšujú nad pracovné nasadenie intrigánstvo a vo vnútri hnutia deformujú vzťahy. V zakríknutom priemernom študentovi a neskôr v nepriebojnom dispečerovi Slovnaftu, ktorý nikdy neudržiaval s nikým bližší vzťah, sa naplno prejavili dovtedy potláčané konšpiračné sklony. Premiér Mečiar ich vytušil zrejme už z posudkov poradensko-psychologickej firmy, ktorá v novembri 1990 pripravila konkurz pre zamestnancov riadiacich štruktúr štátu. "Z tých, ktorí tam boli, tak napríklad inžinier Lexa bol najlepší," zhodnotil kvality piatich tisícok mladých ľudí predseda vlády. Z iných zdrojov mal však Vladimírovi Mečiarovi mladého Lexu predstaviť jeho otec, bývalý komunistický podpredseda vlády i podpredseda prvej ponovembrovej vlády Milana Čiča, Vladimír Lexa.
Mečiar - Lexa postupom času vytvorili silný tím. Ministerský predseda sa rozhodol biť za záujmy svojho chránenca až tak, že neváhal prinútiť svojich ľudí, ale aj poslancov SNS a ZRS, k novele zákona o tajnej službe v Lexov prospech. Obavy vtedajšieho vedúceho Úradu vlády SR sa totiž naplnili. Prezident Michal Kováč ho hneď po svojom nástupe odmietol vymenovať za riaditeľa Slovenskej informačnej služby, neskôr aj za ministra privatizácie. Až počas tretej Mečiarovej vlády, keď prezident opäť nesúhlasil s návrhom vymenovať Lexu za riaditeľa SIS, dal Mečiar pokyn jednoducho zmeniť zákon, na ktorého základe riaditeľa SIS vymenováva vláda, a teda on sám.
Obraz druhý - Amnesty International
Ešte predtým však Michal Kováč odmietol vymenovať Ivana Lexu po tretí raz. V návrhu druhej Mečiarovej vlády pre prezidenta figuroval opäť na mieste ministra pre privatizáciu. Predseda vlády chcel taktizovaním prinútiť Michala Kováča k prijatiu návrhu prostredníctvom tvrdení, že návrh predložil ako celok a odmietnutím ktorejkoľvek osoby by prezident "riskoval osud koalície". Kováč však nezakolísal a slovami "...pán Lexa nespĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru", svojho kolegu z hnutia opäť odstavil.
Ivan Lexa vtedy reagoval vyhlásením pre tlač, v ktorom označil Kováča za politického ekvilibristu, spochybnil jeho morálku, odbornú spôsobilosť a vek, pričom sa oháňal aj "postupmi, ktoré boli na hranici alebo za hranicou etiky". Mal údajne na mysli "ohováranie, prehnanú ambicióznosť, zvolenie intrigánskych metód práce" zo strany M. Kováča.
Reakcia na seba nedala dlho čakať. Výrokmi sa začala zaoberať prokuratúra, v zmysle paragrafu trestného činu hanobenia hlavy štátu. Ivan Lexa začal okamžite spochybňovať nielen váhu, ale aj význam vlastných slov. V novom podaní vraj on, občan Ivan Lexa, kritizoval len občana M. Kováča, v žiadnom prípade údajne nemalo ísť o kritiku prezidenta SR. Jeho slová sa vraj vzťahovali na "dávno minulé obdobie našej bezprostrednej spolupráce v jednom hnutí". Obrátil sa na pobočku Amnesty International (AI), od ktorej očakával pomoc. Zástupkyňa AI Marta Šimečková ho telefonicky vypočula a prisľúbila, že sa s ním s ďalšou spolupracovníčkou stretne osobne. "Hneď v úvode a následne niekoľkrát počas rozhovoru sme však zdôraznili, že mu nemôžeme nijako pomôcť, pretože sa nemôžeme zaoberať prípadmi vlastnej krajiny," uviedla v rozhovore pre SME. "Odporučili sme mu kontaktovať sa s Londýnom." Podľa slov Marty Šimečkovej sa s Ivanom Lexom stretli najmä zo zvedavosti, pretože "už počas telefonátu som vycítila, že má skutočne strach, neverila som však jeho rečiam". Na celej situácii bolo podľa M. Šimečkovej najbizarnejšie, ako realisticky dokázal opísať danú situáciu. Podľa AI sú totiž paragrafy o hanobení hlavy štátu skutočne hanebné a v demokratickom právnom systéme svoje miesto mať jednoducho nemajú. Ivan Lexa príslušný software ovládal podľa slov zástupkyne AI tak, že ju to šokovalo. O ľudských právach hovoril vraj dlhé minúty. "Bola som zhrozená," skonštatovala Šimečková. "Hovoril ako z knihy. Dokonca priznával, že nikdy nebol disident, ale že sa zaňho, na rozdiel od iných, ani nevydáva. Prízvukoval, aby sme si spomenuli na skutočnosť, že keď mečiarovci prevzali v roku 1992 moc, nerobili žiadne procesy. To, čo bolo prirodzené, vydával za pozitívum. A najmä neustále opakoval, aký má strach, že pôjde do väzenia, pretože má doma malú dcéru..."
