Vynaliezavosť štátneho tajomníka ministerstva privatizácie

Podľa vyjadrení opozície sa Ivan Lexa v čase fungovania na ministerstve privatizácie údajne angažoval vo viacerých privatizačných zámeroch a favorizoval úzke skupinky ľudí pred etikou a zákonom. Stalo sa tak po hlasnej kritike predchádzajúceho spôsobu privatizácie ústami Vladimíra Mečiara, predsedu vlády a zároveň ministra privatizácie. "Kto chce získať náskok a výhody, začína v banke. Bankový úradník rozhodne o tom, komu dá peniaze, a nie minister pre privatizáciu. Tam je prvá možnosť deformácie," netajil sa v roku 1993 rozhorčením nad skutočnosťou, že nie vládni predstavitelia, ale pracovníci finančných inštitúcií majú rozhodujúce slovo v tom, kto získa privatizačné výhody a kto nie. Štátny tajomník ministerstva privatizácie Ivan Lexa svojho šéfa promptne doplnil: "Dnes je verejným tajomstvom, že bez desať- až pätnásťpercentnej provízie bankovému úradníkovi nikto úver nezíska." Privatizovalo sa formou verejnej súťaže a jej účastník musel mať prísľub od banky, že dostane na kúpu podniku úver. Vladimír Mečiar sa spolu s Lexom rozhodli spôsob práce medzi bankami a ministerstvom privatizácie otočiť. Verejné súťaže nahradili priame predaje a podnikatelia si začali podávať kľučky na ministerstve pre privatizáciu i na dverách vyššie i nižšie postavených vládnych predstaviteľov. Koncom roka 1993 ministerstvo navrhlo a vláda odsúhlasila priamy predaj podniku Svikon, kde bol jedným z piatich spoločníkov doc. Ing. JUDr. Vladimír Lexa, CSc. Podľa predsedu KDH Jána Čarnogurského sa z V. Lexu, bývalého komunistického funkcionára, prednovembrového tvorcu ekonomickej reformy a ponovembrového podpredsedu prvej slovenskej vlády, stal za pôsobenia jeho syna na ministerstve privatizácie jeden z najbohatších ľudí na Slovensku. V. Lexa je dnes jedným z piatich spoločníkov Považských mlynov a cestovinární, s. r. o., aj zástupcom Harvardských fondov na Slovensku.