Uplynulý rok bol na Slovensku zaujímavý aj tým, že od prvých slobodných volieb v roku 1990 malo po prvý raz nepretržite tri roky toho istého premiéra i väčšinu členov jeho kabinetu. To sa prejavilo aj v spôsoboch vlády voči slobode prejavu. I keď vláda premiéra Mečiara pokračovala v studenej vojne proti médiám, jej štýl už nepriniesol takmer žiadne nové prvky. Zrejme už vyčerpala svoju vynaliezavosť, a tak iba pokračuje v nastúpenom trende od r. 1994 - v silových mocenských riešeniach. Vládne tak, ako vie a vie iba tak, že pritom porušuje ústavu a zákony, vrátane článkov zaručujúcich slobodu prejavu.
Na to, že ani v roku 1997 nebude mať sloboda slova sympatie a náklonnosť vlády, upozornil už na jeho začiatku premiér Mečiar, keď informoval, že vláda je za to, aby sa poskytla istá forma pomoci médiám, ktoré "čím ďalej tým viac zápasia s väčšími výrobnými nákladmi a cenami". Palmu iniciatívy držal v rukách opäť minister kultúry Ivan Hudec. Nerobil s tým žiadne tajnosti a vyhlásil: "Nemám právo riadiť médiá, neumožňuje mi to zákon, no celkom určite je to veľký deficit, ktorý bolo treba riešiť nie ústupkom jednej alebo druhej strane, ale novou štruktúrou a novými podmienkami na existenciu médií v SR." Generálny riaditeľ sekcie umenia ministerstva kultúry J. Gerbóc rozoslal riaditeľom inštitúcií list, v ktorom im nariadil nevyužívať služby spravodajskej agentúry SITA: "Ministerstvo kultúry upozorňuje organizácie, ktoré sú v jeho pôsobnosti, aby služby tejto agentúry (ani bezplatné) pre svoje potreby nevyužívali." SITA je súkromná agentúra - konkurent štátnej agentúry TASR, ktorej riaditeľa menuje vláda a financuje štátny rozpočet. Minister Hudec, okrem nápadu zrušiť tlačové besedy, teda poskytovanie informácií priamo redaktorom sa vyznamenal aj vylepšením návrhu zvýšiť daň z pridanej hodnoty pre tlač. To, čo stačilo ministrovi financií, totiž, aby periodiká odvádzali zvýšenú daň iba v prípade, ak obsahujú viac ako 50 percent reklamy, inzercie, erotiky a pornografie, nestačilo ministrovi kultúry. Vo vláde, ktorú pán Hudec pravidelne informuje o kontrole veľkosti inzercie niektorých podnikov v novinách, presadil, aby sa táto percentuálna hranica znížila na 10 percent. Parlament jeho pokus však neskôr odmietol. Zručnosť v minulom roku preukázal minister kultúry azda najviac vtedy, keď nekultúrnym spôsobom utiekol s kabátom cez hlavu z budovy ministerstva pred divadelníkmi, hercami, novinármi a poslancami. Svoju neprítomnosť im však vynahradil - poslal na nich policajtov.
TLAČENÉ MÉDIÁ
Možno konštatovať, že spomínaný Hudecov návrh neprešiel v parlamente aj alebo najmä preto, že sa voči nemu zdvihla veľká vlna odporu. Väčšina celoslovenských denníkov v čase jeho prerokovávania vyšla tak ako v roku 1995 s vybielenými prvými stránkami, na ktorých bol uverejnený iba text protestu vydavateľov proti obmedzeniu slobody prejavu. Vydavateľov okrem rôznych inštitúcií zaoberajúcich sa slobodou slova či princípmi demokracie, ako napríklad Európska únia, tentoraz podporila informačnou a vysvetľujúcou kampaňou aj Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc.
Na novinovom trhu sa razantným spôsobom začalo presadzovať najmä vládne HZDS. Majoritným vlastníkom R-PRESS, a.s., ktorá prevzala vydávanie jeho straníckeho denníka, je pre tlačené médiá najdôležitejšia tlačiareň Danubiaprint, a.s., ktorú pred časom sprivatizovali práve ľudia blízki HZDS. Danubiaprint je zároveň majoritným vlastníkom aj ďalšej akciovej spoločnosti - H-PRESS. V oboch uvedených spoločnostiach je členom ich dozorných rád ústredný tajomník HZDS P. Kačic. H-PRESS sa snaží zlikvidovať terajších vydavateľov regionálnej tlače, a darí sa jej to - vydáva už Hlas Bratislavského, Trenčianskeho, Nitrianskeho, Trnavského i Banskobystrického a Žilinského kraja. Dnešní vydavatelia regionálnych periodík totiž nemajú veľa možností ubrániť sa pazúrom HZDS. Spôsob ich vydierania je štandardný - buď budú spolupracovať, alebo periodiká predajú, alebo príde výpalník, alebo zaniknú iným spôsobom.
ELEKTRONICKÉ MÉDIÁ
Najhlasnejším zásahom do slobody prejavu bolo vypnutie niekoľkých rádií Slovenskými telekomunikáciami. Ako dôvod uviedli nezaplatenie pohľadávok. Rádiu Twist vypli telekomunikácie vysielač najskôr v bratislavskom a neskôr v stredoslovenskom regióne. Pohyb podobný pohybu uvedenému v časti o regionálnych médiách nastal v STV, ktorá sa najskôr pokúsila sprivatizovať vysielanie STV 2 priamo a teraz skúša nepriamo - uzatvorením koprodukčných zmlúv so súkromnými podnikateľmi, blízkymi HZDS. Podľa informácie Rádia Twist bol v tejto súvislosti v STV stiahnutý moderátor P. Novák, ktorý odmietol v hlavnej spravodajskej relácii prečítať text zameraný na kampaň STV voči TV Markíza. Napriek terajším často opakovaným výhradám, argumentom a nesúhlasu riaditeľa Markízy P. Ruska s privatizáciou STV 2, sa totiž v tom čase snažil aj on licenciu získať. Možno však príde aj o Markízu. "Pokiaľ ani ekonomické postihy za vysielanie skrytej a neoddelenej reklamy nepovedú v TV Markíza k náprave, hrozí jej ako krajné riešenie konanie na odobratie vysielacej licencie," oznámila riaditeľka kancelárie Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie J. Grujbárová. Rada už udelila pokutu Markíze v sume niekoľko miliónov korún za opakované porušenie zákona o reklame a porušenie podmienky o prerušovaní programov reklamou. Markíza by už upozornenie o porušení licenčnej podmienky mala mať na stole - podľa oznámenia J. Grujbárovej totiž odmietla odvysielať opravu nesprávnych údajov, o ktorú požiadal generálny prokurátor. STV pokračovala v ťažení proti hlave štátu, keď zmanipulovala prejav M. Kováča k výsledkom madridského rokovania, znamenajúceho neprijatie Slovenska pod bezpečnostný dáždnik NATO. Odvysielala ho až neskôr a medzi jednotlivé časti prezidentovho prejavu vsunula vysvetľujúce názory premiéra Mečiara. Hovorca prezidenta V. Štefko označil počin STV za "hrubý, neprofesionálny a primitívny".
