Delegácie Maďarska a Slovenska sa po mesiaci opäť stretli na rokovaniach o definitívnom riešení Sústavy vodných diel na Dunaji. Z Budapešti prenikali informácie, že maďarská strana sa pripravovala dôkladne. O tom, že slovenská strana robila to isté, svedčilo, že nič sa nedostalo na svetlo sveta. Tento postup si napokon osvojili vedúci oboch delegácií a z piateho kola vzišlo rozhodnutie, že po rokovaniach (majú dvojtýždenný cyklus, striedajú sa mestá Budapešť a Bratislava) nebudú tlačovky, ale delegácie budú vydávať spoločné komuniké až do definitívneho rozhodnutia expertov, že posledný predložený návrh je obojstranne prijateľný a prijatý. Práve zo strohosti tohto rozhodnutia možno vyčítať, že sa konečne niečo konkrétneho nad Dunajom deje. Možno vyčítať viac - konkrétne alternatívne technické riešenie (tak nazýva predmet rozhovorov medzi expertnými skupinami oboch strán oficiálne komuniké) sa pohybuje v medziach zdravého rozumu, reálnych technických a prírodných možností, ako aj finačnej únosnosti a efektívnosti. Skeptik by povedal, že to je ideál a ideály sú nedosiahnuteľné. V tomto prípade to neplatí - ideál je daný reálnymi hranicami, čo ho robí dosiahnuteľným. Jeho krehkosť, pre ktorú sa rozhodli delegácie o ňom nerozprávať verejne, pramení v čomsi inom. Od roku 1990 sa diskusia o dokončení Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros obojstranne niesla v rovine emotívnej. Najmenej v nej rozprávali tí, ktorí o Dunaji ako reálnom krajinnom a ekonomickom faktore a o jeho pozícii v Európe a európskej politike niečo vedeli, najviac sa k dielu a jeho budovateľom vyjadrovali tí, čo nevideli v živote ani poriadny potok. Maďarsko a Slovensko na popud európskych krajín, s ktorými sa o Dunaj delia, mali za úlohu splavniť túto rieku. Z medzinárodného hľadiska - a Dunaja sa týka výlučne takéto hľadisko, lebo to nie je ani nemecká, ani rakúska, maďarskú, srbská, rumunská či ukrajinská rieka - je dôležitá predovšetkým jeho splavnosť. Na súčasnej úrovni ľudského poznania splavnosť, ktorá je "umweltfreundlich", čiže priateľská okoliu, ekologická, nepoškodí krajinu. Toto sú hranice diktované rozumom. Za nimi sú vášne. Rozum sa neraz musí skrývať - zrejme toto je dôvod utajenia konkrétnych rokovaní o konkrétnych riešeniach.