Jeden a pol mesiaca po páde Klausovej vlády väčšina českých politikov dospela k rozhodnutiu, ktoré oznamovali slovenskí novinári približne pred jeden a pol mesiacom - situáciu v Českej republike môžu s definitívnou (?) platnosťou vyriešiť len predčasné voľby. Ak niečo vzniká ako politická kríza, prebieha ako politická kríza a je sprevádzané vyhláseniami, osočovaniami a konfrontáciami, akými býva sprevádzaná politická kríza, asi to bude politická kríza.
Ak sa rozpadá vládna koalíciou spôsobom, akým ju opustili KDÚ-ČSL a ODA, ak vládnej koalícii ide po krku najväčšia opozičná strana takým spôsobom, akým ide po ODS Zemanova ČSSD a nachádza ohlas vo verejnej mienke, nie je možné žiadne iné riešenie. Tým skôr, ak obaja doteraz najväčší vidia svoju šancu (buď na zmenu vlády, alebo na jej znovuuchvátenie) vo voľbách. Dva roky po parlamentných voľbách, ktoré založili nestabilnosť zákonodarného zboru (ako sa môže dlhodobo udržať pri moci koalícia, ktorá potrebuje na prijatie zásadných rozhodnutí jeden hlas bývalého opozičného poslanca?), česká spoločnosť sa dostala z pozície žiaka v prvej lavici medzi ostatných stredoeurópskych spolužiakov, kde nie je už ničím mimoriadnym, čo nie je pre typické české sebavedomie najpríjemnejšie poznanie.
