Na druhej strane je tu rozdiel. V športovom zápase rozhodca pri faule zapíska. V politike sa nepíska, niet jedinej osoby ako rozhodcu. Rozhodcami sú jedine občania a tí pískajú raz za štyri roky. A nie vždy v tej politike zohráva úlohu odbornosť. Je možné nahradiť nedostatok odbornosti demagógiou, mnoho ráz veľmi plytkou," uviedol v rozhovore pre STV Sergej Kozlík, podpredseda vlády a podpredseda HZDS.
Keď sa v kuloároch prevalilo, že pravdepodobne dôjde k výmene na najvyššom poste ministerstva financií, dovtedajší minister Sergej Kozlík začal ponúkať verejnosti verziu, podľa ktorej nahradenie svojej osoby inicioval on sám. Prezentoval vysvetlenie, že prijatím štátneho rozpočtu na rok 1998 sa jeho "misia" v jednom z najdôležitejších rezortov štátnej správy skončila. Skutočnosť však bola prozaickejšia. Podpredsedu vlády si už na mieste ministra financií neželal vidieť priamy Kozlíkov nadriadený Vladimír Mečiar, ktorý svoj názor kolegom z vlády prinajmenšom naznačil. Jeho nový objav Miroslav Maxon zase obchádzal parlamentných koaličných, ale aj opozičných kolegov, ktorých vraj zasväcoval do série nadštandardných aktivít, súvisiacich s presadzovaním súkromných záujmov svojho súpera.
Odhliadnuc od skutočnosti, že Mečiar videl v údajne čoraz kritickejšom Kozlíkovi možný nástroj ohrozenia svojej nedotknuteľnosti a že Miroslav Maxon sledoval predovšetkým líniu, ktorej horizont bude vykreslený ministerskou stoličkou, je potrebné konštatovať, že exministrom avizovaný ekonomický zázrak sa na Slovensku skutočne nekonal.
REFORMÁTOR
Sergej Kozlík pôsobil v kresle ministra dojmom vyrovnaného človeka, ktorý bez ohľadu na vonkajšie prekážky i vnútorné vplyvy ide za svojou víziou. Zainteresovaní ho dokonca označovali za jedného z mála Mečiarových mužov, ktorý pôsobí ako odborník. Ekonómovia na základe viacerých jeho vystúpení, ba aj na základe osobných stretnutí, získavali dojem, že mu je ekonómia blízka, respektíve, že mu nie je taká vzdialená ako iným expertom vládnej koalície iné odbory a odvetvia. Podpredseda slovenskej vlády však ponúkal dve svoje tváre. Úradnícka práca Sergeja Kozlíka sa úmerne jeho iným ako štátnickým ambíciám a či skôr požiadavkám rodiny prekrývala s rozličnými populistickými vyhláseniami či krokmi na poste ministra financií. Neuveriteľné vety typu: "Slovenská republika chystá svetovo bezprecedentný postup od reštriktívno-stabilizačnej k stabilizačno-rozvojovej stratégii, ktorý je svojím novátorstvom podobný liberalizačnej etape pri spúšťaní ekonomickej transformácie začiatkom deväťdesiatych rokov", striedal s ďalšími, ktoré, keby neodzneli už v roku 1993 alebo až koncom roka 1994, dali by sa nazvať predvolebnými bonmotmi. Raz hovoril o ekonomickom zázraku, aj o tom, že motorom ekonomiky budú, a to vraj už v roku 1995, štátne investície, inokedy, že vláda do kupónovej privatizácie vloží 70 miliárd majetku. V konkrétnych činoch však vynikli len rozporuplné rozhodnutia napríklad o odčerpávaní finančných položiek zo štátneho rozpočtu Slovenskou televíziou alebo Slovenskou informačnou službou. V roku 1995 namiesto toho, aby poslanecká koaličná väčšina odsúhlasila a do budúcoročného štátneho rozpočtu schválila opodstatnené, zdôvodnené, a pritom finančne nenáročné návrhy na uhradenie nákladov deputátneho uhlia pre dôchodcov vo výške 9,82 milióna korún, či návrhy na zvýšenie sociálnych nákladov pre pracovníkov v uhoľnom baníctve o necelý milión korún, darovala 150 miliónov verejnoprávnej televízii a 35 miliónov Matici slovenskej. Sergej Kozlík pritom verejnosti podsúval názor, že "vláda má dostatočné sociálne cítenie".
Okrem vianočných prilepšení pre verejnoprávnu televíziu či tajnú službu sa exminister financií počas svojho pôsobenia predviedol aj aktivitou, týkajúcou sa oddelenia investičných fondov od správ podnikov, čím znemožnil fondom mať svojich zástupcov v orgánoch akciových spoločností, vylúčil ich z účasti v predstavenstvách a dozorných radách. Spochybnením súkromného sektorA tak obmedzil legitímne vlastnícke práva státisícov slovenských občanov. Na základe skutočnosti, že je Sergej Kozlík ekonomickým expertom a pozná atribúty vlastníctva, išlo v tom prípade "o vedomý protiústavný postup". Označil to tak ekonóm Ivan Mikloš a zhodli sa na tom viacerí ekonomickí publicisti aj podnikatelia.
Za jedno z posledných "nenáročných" vyjadrení Sergeja Kozlíka na poste ministra financií možno považovať konštatovanie, že rozpočtové výsledky Slovenskej republiky za minulý rok boli jednými z najlepších v Európe, ktoré mali takisto dokumentovať reči o akýchsi slovenských ekonomických zázrakoch. Napriek nim vláda SR požiadala Asociačnú radu EÚ o predĺženie dohody na ďalších päť rokov, počas ktorej bude Slovensko považované za krajinu s mimoriadne nízkou úrovňou a s vysokou nezamestnanosťou. Poslanec NR SR za HZDS Karol Konárik vtedy uviedol, že ho uráža, ak ho niekto porovnáva s Rumunskom a Albánskom.
MUZIKANT
Sergej Kozlík sa narodil v roku 1950 ako jedno z dvojčiat. Nazvali ich Sergej a Boris, pretože "...mama podľahla radám spolurodičiek, že by bolo dobré dať chlapcom mená, ktoré k sebe pasujú". Študoval na Vysokej škole ekonomickej ekonomicko-matematické výpočty, pričom inklinoval k výpočtovej technike. Po absolvovaní VŠE nastúpil na Slovenský cenový úrad, neskôr pracoval v Slovenskom protimonopolnom úrade. Pred rokom 1989 sa, podľa vlastných slov, "angažoval" v odboroch, bol predsedom celozávodného výboru ROH. Do politiky vstúpil v roku 1991. "Hlavný vinník, ktorý ma vtiahol do politiky, je Vladimír Mečiar," usmieval sa nedávno do kamier STV.
Do HZDS nastupoval ako expert na prípravu volebného projektu do volieb v roku 1992, za podpredsedu hnutia bol zvolený už o niekoľko mesiacov. Sám na to spomína takto: "Za tým už bol predseda vlády. Pamätám si, že som dokonca nebol ani prítomný v sále, práve som vchádzal do miestnosti a premiér z nej vychádzal. Hovorí, ,kde sa mocete, práve vás schválili za podpredsedu hnutia`."
Kozlík bol dôverou vedenia svojej strany poctený a jediným deficitom, ktorý v pozícii podpredsedu strany a neskôr člena vlády pociťoval, bolo, že už nemôže hrávať na svadbách či zábavách ako kedysi v Carlton Hale s vlastnou kapelou ani ísť na držkovú s pivom. Zároveň často vyjadroval spokojnosť, že býva v bytovke, pretože "bezprostredný kontakt s ľuďmi má svoj pôvab" a pochvaľoval si skutočnosť, že nevlastní vodičský preukaz, pretože sa nemusí pozastavovať nad prízemnosťami, ako je výber značky a farby auta. "Viac ráz sa mi stalo, že sme dostali na skúšku supermoderné vozidlá s televízorom a počítačom. Ani som to nepostrehol. Až keď sa ma spýtali, ako sa mi v nich vozí, zistil som, o aké auto ide," s úprimnosťou v hlase sa rád priznával podpredseda slovenskej vlády a donedávna aj minister financií. Jeho vyženený syn Ján vlastní najnovší typ Mercedesu tmavomodrej farby, a je údajne zapojený vo viacerých privatizačných projektoch.
MANŽEL A OTEC
Pred pár mesiacmi bolo zastavené trestné stíhanie Jána L. obvineného z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom. V auguste 1997 inicioval vyšetrovateľ tohto prípadu návrh na podanie obžaloby voči spomínanému mladému mužovi, dozorujúca prokurátorka však už o niekoľko týždňov dala pokyn na zastavenie trestného stíhania. Médiá vtedy poukazovali na rodinnú súvislosť medzi obžalovaným a Sergejom Kozlíkom. Nový Čas doslova napísal: "Kto uverí, že to nebolo z dôvodu, že išlo o syna manželky podpredsedu vlády?"
