Medzi povinnosti prezidenta SR, ktoré v čase neobsadenia tejto funkcie neprechádzajú ani na vládu, ani na premiéra, ani na nikoho iného, patrí aj povinnosť podpisovať zákony. Prezident totiž nemá právo, ale povinnosť podpisovať zákony. Jedinou výnimkou je nepodpísanie zákona, limitované lehotou 15 dní od jeho schválenia parlamentom. Zákonodarca tak umožnil touto jedinou formou hlave štátu zasiahnuť do legislatívneho procesu. Prezident nemá zákonodarnú iniciatívu a nemôže predkladať do parlamentu návrhy zákonov. Rovnakú povinnosť podpisovať zákony majú aj premiér a predseda parlamentu. Je potom prirodzené, že počas neobsadenia postu prezidenta táto povinnosť ani na jedného z nich neprechádza.
Práve v súvislosti s predpokladaným prázdnym kreslom hlavy štátu od 2. marca tohto roka sa začala diskusia, či nebude zabrzdený legislatívny proces a ochromená činnosť parlamentu. Politici-právnici i právni odborníci sú vo vyjadrovaní opatrnejší, pre právnych expertov je vec jasná, napokon, ako všetky ostatné.
Pri vytváraní si názoru na daný problém sa možno oprieť o jedno z odôvodnení Ústavného súdu SR, ktorý podal pred štyrmi rokmi výklad čl. 87 ods. 2 ústavy: Zákon NR SR podpisuje predseda NR SR, prezident SR a predseda vlády SR. "Právne účinky podpisu predsedu NR SR, prezidenta SR a predsedu vlády SR Ústava SR jednoznačne neurčuje. Výklad ústavy, podľa ktorého podpísanie zákona by malo povahu práva, by vytvorilo právo absolútneho veta pre subjekty podpisujúce zákony. Toto právo Ústava SR neupravuje a jeho zavedenie by znamenalo zásadnú zmenu v štruktúre vzťahov zákonodarnej a výkonnej moci vytvorenej ústavou," konštatoval Ústavný súd. A dodal, že ustanovenie čl. 87 ods. 2 preto treba vysvetľovať ako povinnosť všetkých troch uvedených ústavných činiteľov podpísať zákon, čo práve robíme.
