Bolo len otázkou času, kedy bude opozícia iniciovať mimoriadnu schôdzu NR SR, na ktorej požiada o priznanie poslaneckého mandátu E. Spišákovi. Podľa minulotýžňového rozhodnutia Ústavného súdu boli totiž ústavné práva E. Spišáka porušené uznesením NR SR, ktorým poslanecký mandát po zosnulom B. Kuncovi získal L. Hruška, hoci podľa volebného zákona mal do parlamentu nastúpiť E. Spišák. Podobným spôsobom pred časom zareagovala opozícia aj na rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého boli porušené ústavné práva F. Gauliedera, ktorý bol proti svojej vôli zbavený mandátu a ktorého návrat do NR SR pri tejto príležitosti opozícia tiež opätovne žiada. Okrem podobného kroku opozície možno v tejto záležitosti očakávať aj podobný postoj poslancov vládnej koalície a podobný výsledok opozičnej snahy dať veci do súladu s ústavou. Ak vládna koalícia nerešpektovala rozhodnutie Ústavného súdu v prípade F. Gauliedera, prečo by ho mala rešpektovať v prípade E. Spišáka?
Treba priznať, že medzi oboma kauzami existujú aj isté odlišnosti. V prípade F. Gauliedera sa vládna koalícia pokúšala oprieť o jeho (síce ním spochybňované a právne sporné, ale predsa len existujúce) písomné vzdanie sa mandátu. V prípade E. Spišáka namala ani takýto pochybný oporný bod - rozhodnutie parlamentu bolo už na prvý pohľad protiústavné. Druhou odlišnosťou je, že kým E. Spišákovi parlamentná väčšina "iba" zabránila ujať sa mandátu, F. Gauliedera mandátu rovno zbavila. Tieto odlišnosti však nič nemenia na podstate oboch prípadov, ktorá je úplne rovnaká: v NR SR sedí človek, ktorý by tam sedieť nemal, a naopak, inému človeku je v rozpore s ústavou upierané právo na poslanecký mandát. Od väčšiny protiústavných aktov vládnej koalície sa kauzy F. Gauliedera a E. Spišáka odlišujú svojou závažnosťou. Nejde v nich len o krok, ktorý je v rozpore s ústavou, ale aj o nerešpektovanie rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý tento krok označil za protiústavný. Podobne závažné prelomenie ústavnosti nastalo snáď iba pri zmarení májového referenda ministerstvom vnútra. Aj tam sa však ministerstvo mohlo "brániť" aspoň konštatovaním Ústavného súdu o tom, že príloha štvrtej otázky nie je v súlade so zákonom o referende. Koaličným poslancom zostáva iba odvolávanie sa na ich svedomie, ktoré ich "núti" nerešpektovať ústavu a rozhodnutie Ústavného súdu.
