Fond národného majetku získal úver 100 miliónov mariek ako zmenkový úver od konzorcia prevažne zahraničných, ale aj domácich investorov. Takto získané prostriedky budú podľa názorov odborníkov použité na vyplácanie dlhopisov FNM osobám starším ako 70 rokov. Takto znejú posledné správy o vývoji "iného a lepšieho variantu" kupónovej privatizácie, nahradenej dlhopisovým odškodnením v lete 1995.
Ekonomický expert Slovenskej národnej strany a člen dozornej rady FNM I. Prno je podľa vlastných slov presvedčený o tom, že Fond sa prijatím úveru správal podnikateľsky, a preto nezrušil termínované vklady, na ktorých môže získať vyššie úročenie, ako zaplatí pri zahraničnom úvere. Z takého pohľadu by sa dalo oceniť, že FNM podniká a ešte aj - pri porovnaní svojich súčasných výnosov a budúcich splátok - zarába.
Z iného pohľadu - napríklad občana, ktorý vložil svoju tisícku do kupónovej privatizácie v roku 1994, nevzal si ju späť po tom, ako by sa odmietol podieľať na dlhopisovom podvode voči občanom, a čaká na svojich desaťtisíc aj s úrokmi v roku 2001 - to vyzerá trochu inak. Fond národného majetku si vzal úver, aby mohol splácať svoje záväzky voči občanom, ktorí k 19. novembru 1996 dosiahli vek 70 rokov, t.j. aby mohol v priebehu tohto roka vyplatiť približne 3,3 mld Sk. Fond si totiž musel vziať úver, lebo nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky, pretože voči novodobej vrstve privatizátorov sa nespráva ako zodpovedný správca majetku, ešte len nedávno štátneho. Keby sa totiž Fond správal podnikateľsky po celý čas, ako rozhoduje o nových majiteľoch a zmluvách s nimi uzavretými, keby vyžadoval od novodobej podnikateľskej vrstvy dodržiavanie zmlúv a nepredával by majetok neuveriteľne pod cenu, keby sa nesprával politicky až trestnozodpovedne, nemuseli by sa jeho predstavitelia zaoberať vymýšľaním argumentácie pritiahnutej za vlasy.
