Jediným bodom programu dnešnej parlamentnej schôdze je návrh na zrušenie dvoch uznesení, ktorými NR SR vzala na vedomie vzdanie sa mandátu poslanca Gauliedera a nastúpenie náhradníka Hrušku na miesto zosnulého poslanca B. Kunca. Obidve uznesenia majú spoločnú črtu - parlament nimi porušil ústavu. Tak o tom rozhodol Ústavný súd SR. V prvom prípade navyše dodal, že "povinnosť napraviť svoje protiprávne konanie má ten subjekt, ktorý takto konal, t. j. ktorý svojím protiprávnym konaním vyvolal nežiaduci následok. V danom prípade je ním Národná rada SR". V prípade druhom súd zdôraznil, že problematika kauzy Spišák-Hruška "poukazuje na stav, ktorý nie je v súlade s princípmi právneho štátu, a kvalifikuje ju ako neúctu k právu zo strany NR SR. Takáto prax vzbudzuje obavy o ochranu práv občana nielen doma, ale aj v zahraničí," konštatoval súd. A sudca Drgonec jasne vysvetlil: "Rozhodnutie Ústavného súdu je záväzné pre NR SR, ktorá by sa mala správať spôsobom zodpovedajúcim princípom právneho štátu."
S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno povedať, že návrh opozičných poslancov na zrušenie uvedených uznesení parlament neschváli. V tejto chvíli je úplne jedno, aký spôsob obchádzania ústavy si zákonodarný orgán zvolí - či neschválenie programu schôdze, jej prerušenie alebo definitívne zamietnutie predloženého návrhu. Primárnou príčinou tohto stavu je totiž to, že vo vládnej koalícii neexistuje vôľa rešpektovať a dodržiavať ústavu. Akési výčitky adresované navrhovateľom, že mali odčleniť kauzu Gaulieder, ktorou sa parlament už odmietol zaoberať, od kauzy Spišák, pri ktorej prichádza k verbálnym rozporom medzi HZDS a SNS, sú podložené iba domnienkou, že HZDS by hlasovalo za Hruškov odchod z parlamentu, ktorú vyslovil právny expert HZDS pán Macuška. Ak si však spomenieme, čo všetko už narozprával - trebárs aj z pozície predsedu vyšetrovacích komisií, kým ich Ústavný súd nezrušil - zároveň si pripomenieme, že jeho slovám nemožno vôbec dôverovať a sú iba slovnou ekvilibristikou. Vládna koalícia je rozhodnutá nerešpektovať ústavu a je jej pritom úplne fuk, či v jednom, dvoch alebo viacerých prípadoch. Zvlášť alebo spoločne.