V závere jednej slovenskej či neslovenskej alebo dokonca protislovenskej rozprávky hlavný hrdina - malý János alebo malý Jean alebo malý Janko - dopadne veľmi zle, lebo ho roztrhá medveď. Medveď ho roztrhá preto, lebo mu nikto nepríde na pomoc. Jankovi nikto nepríde na pomoc, lebo mu nikto neverí, že ho ohrozuje medveď. Nikto mu neverí, lebo už viackrát predtým poplašnými výkrikmi "Pomóc, medveď!" privolal svojich priateľov a potom, keď mu prišli na pomoc a medveďa nikde, tak ich jednoducho hlúpo vysmial. (Až raz prišiel medveď, lebo bol na toho druhého medveďa zvedavý, pretože mu samému bolo smutno - ale to je už len taká psychologická odbočka podľa Freuda.) Poučenie z tejto rozprávky je jasné - šírenie poplašných správ sa nevypláca.
Kdesi v strede knižky F. Mikloška Čas stretnutí je takáto pasáž: "17. a 18. novembra 1990 navštívil Prahu prezident USA George Bush. Podvečer hovorili obaja prezidenti na preplnenom Václavskom námestí. Hovorili z veľkej, nepriestrelnej kabíny. My sme sedeli ihneď z boku tohto skleného domčeka. Keď sa blížil začiatok a chýbal ešte Vladimír Mečiar, opýtal som sa predsedu českej vlády Petra Pitharta, či nevie, kde je Mečiar. Odpovedal mi, že Mečiar mu povedal, že dostal správu, že na Václavskom námestí chce naňho niekto spáchať atentát, a preto sem nepríde." Poučenie z tohto príbehu nie je až také jasné, ale dá sa k nemu racionálne prepracovať - obetiam sa dá vyhnúť, ak plánovaná obeť nepríde na miesto atentátu, alebo ak je atentát fingovaný.
