Vedenie prokuratúry priviedlo tento dôležitý štátny orgán do hlbokej morálnej a profesionálnej krízy. Prokuratúra sa totiž pod vedením generálneho prokurátora Michala Vaľa stala slúžkou politickej moci. Okrem osobného zlyhania pána Vaľa pomohlo vzniku tejto krízy aj monokratické usporiadanie prokuratúry, ktorého zneužívanie je v našich reáliách skoro neobmedzené.
Najkrikľavejším príkladom úpadku prokuratúry bol postup šéfa Okresnej prokuratúry Bratislava I T. Šumichrasta, ktorý najprv poveril svojho podriadeného M. Barilu preverovaním trestných oznámení na ministra vnútra Krajčiho pre podozrenie z trestného činu marenia referenda. Potom T. Šumichrast odišiel na dovolenku a dal Barilovi príkaz, aby do jeho príchodu vo veci nerobil žiadne rozhodnutie. Po návrate zo Španielska pán okresný prokurátor preštudoval návrh Barilu na obvinenie Krajčiho a vzápätí ho zrušil. Šumichrast napokon sám vypracoval uznesenie, ktorým prípad odložil a zachránil ministra vnútra pred trestným stíhaním a možno aj obžalobou. Formálne - vychádzajúc zo zákona o prokuratúre - mal na neakceptovanie návrhu svojho podriadeného právo. Mal právo aj na to, aby vydal rozhodnutie sám. Je však otázne, prečo si pán Šumichrast robil alibi tvrdením, že v prípade zmeny vlády je možné túto kauzu opäť otvoriť a začať Krajčiho stíhať...
