Obmedzené možnosti volebného kvóra

Hlavným dôvodom existencie tzv. volebného kvóra, teda požiadavky, aby strana na vstup do parlamentu získala určité percento hlasov, je snaha zabrániť parlamentnému zastúpeniu extrémistov. Vychádza sa z predpokladu, že extrémistické strany majú medzi voličmi okrajovú podporu a získanie napr. 5 percent je pre nich ťažko prekonateľnou prekážkou. Na Slovensku však tento predpoklad neplatí. Extrémistické strany sa tu dostali nielen do parlamentu, ale dokonca aj do vlády.

Druhou dôležitou úlohou, ktorá je pripisovaná volebnému kvóru, je to, že pomáhajú integrovať politickú scénu. V slovenskom parlamente však má dnes napriek existencii volebného kvóra zastúpenie 14 politických subjektov. To iste nie je málo. Na druhej strane volebné kvórum má aj susedné Poľsko, v ktorom v ostatných voľbách zvíťazila koalícia približne 30 pravicových strán pred koalíciou približne 40 ľavicových strán. Slovenská vládna koalícia navrhuje zmeniť súčasné kvórum tak, aby 5 percent musela získať každá strana, či už kandiduje samostatne, alebo v rámci koalície. Hlavným argumentom je pritom tvrdenie, že dnes v NR SR pôsobí 17 (?) politických zoskupení, čo je údajne škodlivé z hľadiska spoločnosti. Nevedno však, v čom tá škodlivosť spočíva. Problémom by bolo, keby zastúpenie väčšieho množstva strán v parlamente viedlo k politickej nestabilite. Paradoxne však v súčasnom volebnom období má Slovensko zatiaľ najväčší počet parlamentných strán, ale i najstabilnejšiu vládu. Vo voľbách 1990 sa do SNR dostalo 9 politických strán, ale vláda v pôvodnej zostave a s pôvodným premiérom vydržala len trištvrte roka. Voľby roku 1992 zredukovali počet parlamentných subjektov na 6 a vláda vydržala o rok dlhšie. Po voľbách 1994 sa v NR SR ocitlo až 16 subjektov, ale ako sa zdá, vláda bude vládnuť plné štyri roky. Medzi počtom parlamentných strán a stabilitou vlád teda neexistuje žiadna priama úmera. Príčinou doterajších prejavov politickej nestability v SR nebol počet parlamentných strán, ale ich vnútorná nesúdržnosť a nevykryštalizovanosť. Preto stabilite slovenských politických pomerov neškodia malé, jasne vyprofilované strany, ale práve veľké a širokospektrálne HZDS. Tento problém však, bohužiaľ, žiadne volebné kvórum nevyrieši.