Predseda vlády Vladimír Mečiar už od leta roku 1997 dokazuje, že nevie, čo sa deje v štáte, ktorý riadi. Pri okrúhlom stole predsedov parlamentných strán vyhlásil, že by síce rád povedal, kto stojí za privatizáciou 45,9 percent akcií Nafty Gbely, ale on o tomto predaji nie je informovaný. V poslednej televíznej relácii Ako ďalej, pán predseda vlády dokonca vyhlásil, že sa od privatizácie Nafty Gbely dištancuje (!).
Pán premiér už dlhý čas argumentuje tým, že na činnosť Fondu národného majetku nemá vplyv. Práve pre umožnenie takýchto alibistických výhovoriek vládna koalícia pri svojom zrode prijala novelu zákona o veľkej privatizácii, ktorým previedla kompetencie v oblasti privatizácie z vlády na fond. Ucho premiéra je hluché aj pre výčitku, že vo fonde rozhodujú v prvom rade ľudia, ktorých tam nominovalo HZDS. Iba vďaka nim mohlo dôjsť ku škandálnemu predaju spomínaných akcií Nafty Gbely. Druhá obchodná, a.s., totiž zaplatila za jednu akciu 340 Sk, pričom ich reálna hodnota bola skoro sedemnásobne vyššia. Preto sa vynorila logická otázka, aký a najmä čí záujem bol v pozadí tejto privatizácie. Pred niekoľkými dňami sa však stalo čosi nevídané: Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik (!), zaplatil za 6 percent akcií Nafty Gbely 2 000 Sk za akciu, čo môže predstavovať približne polovicu ceny, ktorú zaplatila Druhá obchodná za 45-percentný balík akcií... Štátny plynárenský podnik odkúpil od súkromných majiteľov tie isté akcie, ktoré oni odkúpili predtým od Fondu národného majetku. Inak povedané, štát požičal za výhodnú cenu súkromným osobám akcie Nafty Gbely, ktoré od nich kúpil za cenu trhovú.
