ách svoje najtajnejšie myšlienky. Tie, ktoré musí vzápätí vyvracať, dementovať a dokonca sám spochybňovať, zaplietajúc sa do nevierohodných konštrukcií, poloprávd ba lží. Pretože každá z viet, ktoré po zväčša šokujúcej úprimnosti vysloví, už následne nesie známky uvravenosti prichyteného školáka. Jeho priznania už zanechali v každom, kto intuitívne odhadol slabosť V. Mečiara, pachuť a nepríjemný tlak z očakávania budúcich "odhalení". Tie totiž okrem predznačenia úmyslov dávajú signál na vykonanie príkazov premiérovým nohsledom. Keď sa predseda vlády Mečiar nechal počuť, že Michal Kováč nezastupuje záujmy SR, vyvolalo to okamžite negatívnu odozvu voči prezidentovi nielen u pasienkových sympatizantov hnutia, ale aj u Kováčových vládnych a parlamentných exkolegov. Keď V. Mečiar označil Ústavný súd za chorý prvok na našej politickej scéne, vyslal tak pokyn jemu oddaným výkonným úradníkom nerešpektovať, ba priam demonštratívne ignorovať jeho nálezy.
V piatok v Slovenskom rozhlase sa predseda vlády opäť premyslene "preriekol", keď potrebu zmien vo vláde dal do súvislosti so "zánikom funkcie prezidenta". Vzápätí sa síce opravil, že ide o odchod prezidenta z funkcie, vyššie spomínaná pachuť v ústach a "kocovina" v hlavách po jeho slovách zostala. Reakcia na seba, ako obvykle, nedala dlho čakať. Premiérovi podriadení seizmicky zaregistrovali vyslaný signál a hneď druhý deň po Mečiarom vyhlásení podpredseda HZDS Sergej Kozlík novinárom oficiálne oznámil, že na rokovaniach vládnych strán bol navrhnutý za kandidáta na prezidenta práve súčasný ministerský predseda. Podpredseda vlády zároveň uviedol, že sú vnútri koalície ešte potrebné rozhovory o tom, o aký typ prezidenta by malo v budúcnosti ísť. V. Mečiar zmeny v ústave spojil s posilnením právomocí prezidenta.
Ministerský predseda avizuje zvolenie prezidenta v treťom alebo vo štvrtom kole. Návrh na kandidatúru, ktorý vraj prišiel zo Slovenskej národnej strany, a pripravované zmeny v Ústave SR by nasvedčovali tomu, že V. Mečiar koncom októbra 1998 skutočne mieni zasadnúť na posilnenú prezidentskú stoličku. Do tridsiatich dní od volieb je totiž potrebné zvolať ustanovujúce zhromaždenie parlamentu a vyriešiť patovú situáciu. Znamená to, že je s najväčšou pravdepodobnosťou presvedčený aj o výhre v septembrových voľbách a v prípade nezískania deväťdesiatich hlasov poslancov sa istí aj "prerieknutím" o "funkčnom zániku prezidenta". Čo v jeho reči zrejme znamená - ,ak nebude akceptovaná nami avizovaná kandidatúra, prezident jednoducho nebude`. Vladimír Mečiar uvažuje o posilnení, ba možnej neohroziteľnosti vlastnej pozície v politike. A o ich prijatí premýšľa tak, ako je jeho zvykom. Že ich presadí nátlakom. Inak povedané - vydieraním.
