SDK sa od svojho vzniku prezentuje ako politické zoskupenie plné vnútorných rozporov. Od nedohody o politickom lídrovi, cez ťažký kompromis o hovorcovi a ešte ťažší dohovor o volebnom manažérovi SDK dospela k rozporuplnému hlasovaniu o prezidentskom kandidátovi Štefanovi Markušovi, ktorého sama navrhla.
KDH, ako najsilnejší subjekt SDK, presadilo Š. Markuša za spoločného prezidentského kandidáta až po vnútrokoaličnej roztržke. DU navrhovala na prezidenta svojho poslanca Juraja Šveca. Ešte predtým, ako sa SDK o nominácii konkrétnej osoby definitívne dohodla, podpredseda DU Milan Kňažko na otázku redaktora televízie Markíza potvrdil, že kandidátom SDK bude pán profesor Švec. Po tomto úniku informácií sa v tlači objavila informácia o tom, že jeho meno je v zozname dôverníkov komunistickej ŠtB. (Ústavný súd ČSFR mimochodom rozhodol, že ustanovenie lustračného zákona, ktoré zahŕňa aj túto kategóriu spolupracovníkov ŠtB, nie je v súlade s ústavou.) Táto skutočnosť priviedla predstaviteľov SDK k rozhodnutiu nominovať Štefana Markuša. DU a SDSS neskrývali roztrpčenie, ktoré pramenilo z pocitu, že zverejnenie lustračného osvedčenia J. Šveca bolo súčasťou akejsi kampane...
