Keď Fond národného majetku predal 45,9 percenta akcií akciovej spoločnosti Nafty Gbely nedôveryhodnej spoločnosti Druhá obchodná, stal sa z tohto obchodu politický škandál. Opoziční politici poukazovali na dve základné skutočnosti: 1. Cena, za ktorú získala Druhá obchodná spomínaný balík akcií, bola hlboko pod trhovou hodnotou. Za jednu akciu totiž zaplatila okolo 340 Sk, pričom jej vtedajšia trhová cena bola podľa odborníkov sedemnásobne vyššia. 2. Predajom akcií Nafty Gbely bol porušený zákon č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategických štátnych podnikov a akciových spoločností. Z uvedených dôvodov opozícia argumentovala, že boli poškodené hospodárske záujmy štátu.
Poškodzovanie hospodárskych záujmov štátu v súvislosti s Naftou Gbely sa však začalo oveľa skôr ako za tretej Mečiarovej vlády. Faktom ostáva, že jej privatizáciou sa okrádanie štátu iba umocnilo. Už v roku 1990 rozhodnutím federálneho ministerstva palív a energetiky prešli pod správu vtedy ešte neprivátnej Nafty Gbely podzemné zásobníky plynu. Toto rozhodnutie je minimálne právne sporné, pretože podľa zákona č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov je oprávnený prevádzkovať podzemné zásobníky plynu iba plynárenský podnik. Nafta Gbely evidentne plynárenským podnikom nie je. Jediným plynárenským podnikom, oprávneným zriaďovať a prevádzkovať plynárenské zariadenia (podzemné zásobníky a rozvod plynu), je na Slovensku Slovenský plynárenský priemysel, š. p. (SPP). Privatizovaním Nafty Gbely sa tento protiprávny stav ešte prehĺbil a umocnilo sa aj poškodzovanie uplatňovania hospodárskych záujmov štátu. Hlavný (ak nie jediný) zdroj zisku Nafty Gbely pochádza zo skladovania plynu v podzemných zásobníkoch prevádzkovaných v rozpore s citovaným zákonom. Keďže jediným oprávneným prevádzkovateľom zásobníkov je štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel, ktorý však tieto zásobníky nevyužíva, prichádza k znižovaniu jeho zisku a ohrozovaniu hospodárskych záujmov štátu. V tejto súvislosti je zaujímavým fakt, že ani bývalý riaditeľ SPP Arpád Demko a ani jeho nástupca Ján Ducký neurobili žiadne účinné kroky, ktorými by chránili oprávnené a zákonom garantované záujmy svojho podniku. Naopak, Arpád Demko sa stal po odchode z SPP riaditeľom Nafta Trade, a. s., ktorá je akousi marketingovou pobočkou Nafty Gbely... Odpoveď na otázku, či toto bola cena, za ktorú si privatizátori Nafty Gbely vykúpili mlčanie vtedajšieho riaditeľa SPP, pozná iba sám Arpád Demko.
