Kým privatizátori, úspešní z vôle koalície, preratúvajú svoje grošíky spokojne, ich obete z vytunelovaných fabrík tak robia so zúfalstvom, či ostane deťom na chlieb. Čoraz častejšie však musia rátať aj lídri koaličných strán, ktorým pre do neba volajúce kauzy, akými sú Sabina Sabinov či najnovšie FINIŠ Spišská Nová Ves, rapídne odtekajú voličské hlasy. Do predvolebného repertoára tak musí koalícia prvýkrát zaradiť hasičské zájazdy. Ľupták musel do Sabinova s pár miliónmi, aby ako-tak a iba dočasne uhasil plamene robotníckej nevôle. Dnes veru ešte nikto nevie, čo bude musieť vziať na Spiš ministerka Keltošová, aby obstála zoči-voči vyčerpaným hladovkárom a fabrike, plnej poriadne nahnevaných textiláčok v okupačnom štrajku. Tak ako vlaňajší štrajk vodičov SAD Svidník, aj prípady zo Sabinova a teraz zo Spiša vyvolávajú vlnu sympatií, lebo je u nás stále viac ľudí, ktorí už na vlastnej koži skúsili, čo s fabrikami, ktoré ich do privatizácie živili, dokážu urobiť koalíciou vyselektované manažmenty. V tomto týždni HZDS oznámilo, že mítingy, podobné tým z Pasienkov, budú najnovšie i v Košiciach. Je to ich vec, ale zo Sabinova a Spišskej Novej Vsi to do východoslovenskej metropoly nie je ďaleko, nehovoriac o pár krokoch, ktoré na mítingy budú mať košickí mliekari a pivovarníci, najnovšie obete štátostranami vyvolených privatizátorov. Na sľuby ministerských úradníkov z Bratislavy už ľudia, ktorých protekčná privatizácia dohnala k zúfalstvu a peniaze na živobytie im z biednych dôchodkov musia dávať starí rodičia, nič nedbajú - tentoraz sú odhodlaní hladovať a štrajkovať ďalej. Klientelizmus a protekcionárska privatizácia sa pred voľbami môžu stať príslovečnou banánovou šupkou, na ktorej si koalícia podistým riadne natlčie zadok. Ľudí, ktorým by to bolo ľúto, je pod Tatrami stále menej.