Včerajšie výsledky volieb hlavy štátu potvrdili viacero známych skutočností - kandidáti opozície nenašli dostatočnú podporu nielen vo vládnych radoch, ale ani dokonca medzi "svojimi", čo bude síce vzhľadom na tajnosť hlasovania neriešiteľným rébusom, určite však neznamená pozitívnu správu o stave dôvery a dodržiavania dohôd buď vnútri SDK, alebo medzi SDK a Maďarskou koalíciou, prípadne v oboch prípadoch. Otázne potom je, či majú šancu aj očakávané rozhovory medzi SDK a SDĽ - a to nielen preto, že s pribúdajúcim počtom poslancov sa zrejme nebude adekvátne zvyšovať spoľahlivosť hlasovania za jedného kandidáta. Stále totiž na stole leží fakt, že bez dohody opozície aspoň s časťou koalície (a prinajmenej jedným poslancom z radov HZDS) je voľba hlavy štátu v parlamente nepriechodná.
Možno by sa dalo s touto skutočnosťou zmieriť - ako to napokon naznačoval V.M. prednedávnom v Slovenskom rozhlase, keď vyjadroval svoje pevné presvedčenie, že po 2. marci, keď prevezme prezidentské právomoci, bude opozícia mať záujem veľmi rýchlo sa dohodnúť. Naivné by však bolo domnievať sa, že taký záujem o rýchlu dohodu bude mať práve V. M., ktorý po odchode úhlavného nepriateľa získa právomoci, po akých túži, odkedy prišiel do politiky. Navyše právomoci nespochybniteľné zákonom prinajmenej do parlamentných volieb - čo bude V. M. vedieť nielen medializovať, ale aj využiť. Kto by si nechal ujsť príležitosť vychutnať moc napríklad zastavovať trestné stíhania či udeľovať milosť - a dopyt po použití práve tejto právomoci hlavy štátu bude v koaličných radoch určite nemalý. Situácia sa zdá byť ako nepríjemná - navyše aj predseda NR SR priložil svoje špinavé polienko do ohňa, keď opakovanú voľbu hlavy štátu vyhlásil na 6. februára, aby mal možnosť vyhlásiť druhé kolo volieb až po 2. marci 1998, pričom dodrží lehotu 30 dní, dokedy tak má urobiť.
