Ak sa chce V. Mečiar stať prezidentom, mal by sa poponáhľať. Po 3. marci, keď prezidentský palác opustí M. Kováč, bude totiž prechod z premiérskeho do prezidentského kresla zložitejší. Ak je za prezidenta zvolený člen vlády, tak podľa čl. 103 ods. 4 ústavy "odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu". Člena vlády však môže z funkcie odvolať iba prezident. Premiéra V. Mečiara by teda mohol odvolať iba prezident V. Mečiar, ale prezidentom by sa mohol stať až po tom, čo by prestal byť premiérom. Východiskom by mohla byť účelová zmena ústavy. Na tú však treba tiež 90 hlasov v NR SR, čo spochybňuje možnosť diskrétnej podpory V. Mečiara "neznámymi" opozičnými poslancami v tajnej voľbe.
O potrebe zmeny ústavy v súvislosti s Mečiarovou prezidentskou kandidatúrou sa hovorí aj v inej súvislosti. Vychádzajúc z predstavy, že V. Mečiar môže byť iba tzv. silným prezidentom, sa uvažuje o posilnení prezidentských právomocí. Zmena ústavy však pre tento účel nie je nevyhnutná. Aj súčasné právomoci sú postačujúce na to, aby sa V. Mečiar stal silným prezidentom. To, či sa prezident stane silným, slabým, alebo len bábkou, závisí viac od toho, ako pristúpi k výkonu funkcie, než od toho, aké mantinely mu ústava vymedzuje. Prezident má napr. právo predsedať schôdzam vlády. To, že toto právo M. Kováč nikdy nevyužil, neznamená, žeby ho niekto iný nemohol využívať pri každej príležitosti. Pri zachovaní kontroly nad najsilnejším vládnym subjektom sa prezident môže stať faktickou hlavou výkonnej moci a urobiť z premiéra svojho "námestníka". A v prípade, že by vo voľbách zvíťazila opozícia, mohol by jej V. Mečiar vo funkcii prezidenta znepríjemňovať život oveľa viac, ako to robil M. Kováč súčasnej vláde. V krajnom prípade by dokonca mohol zablokovať vytvorenie novej vlády.
