Po prvé - je takpovediac úradne potvrdené a to najvyššou inštitúciou v krajine, ktorá ochraňuje ústavnosť, že štátny orgán opäť konal v rozpore s ústavou a ďalšími zákonmi.
Po druhé - západní diplomati, ktorí podľahli vládnej propagande, by sa mali zbaviť pochybností, že prezident nemal zlúčiť dve požiadavky - parlamentu a občanov - do jedného referenda.
Po tretie - akékoľvek argumenty vládnej koalície na tému zmareného referenda sa stali pseudoargumentmi, teda obyčajnými výhovorkami.
Po štvrté - potvrdila sa nekvalifikovanosť práce ministra Krajčiho, vlády SR, prokurátora Šumichrasta i generálneho prokurátora Vaľa, ale aj sudcu Lehoťáka, dnešného kandidáta na post podpredsedu Najvyššieho súdu SR.
Po piate - SDK dostala do rúk naozaj ťažký kaliber politickej zbrane - rozhodnutie súdu potvrdilo, že základné práva a slobody sú aj na Slovensku nescudziteľné, nezrušiteľné, neodňateľné a nepremlčateľné, a môže žiadať vyhlásenie referenda.
"Je zrejmé, že znemožnenie skutočného vykonania - napríklad protiprávnym konaním tretích osôb - nespôsobuje zánik týchto práv a slobôd," zdôraznil súd. Uvedené prinajmenej naznačuje, že prezident by mohol znovu vyhlásiť referendum. Vôľa občanov bola totiž znemožnená ministerstvom vnútra a pán Krajči zároveň zmaril aj vôľu parlamentu. Pri dobrej vôli hlavy štátu a rešpektovaní zákonných termínov by sa tak referendum predsa len mohlo konať koncom mája, i keď o rok neskôr. Michal Kováč nečakane dostal možnosť urobiť azda najzávažnejšie rozhodnutie na konci svojho úradovania vo funkcii prezidenta. Záleží iba na ňom, či sa rozhodne urobiť pre rešpektovanie požiadavky vyše pol milióna občanov naozaj všetko, alebo nie. Rozhodnúť sa však musí rýchlo - tak, aby v prípade odmietnutia ministerstva publikovať vyhlásenie referenda v Zbierke zákonov ešte stačil podať aj ďalší podnet na Ústavný súd. Kladné rozhodnutie prezidenta nesie so sebou riziko - je to však riziko prijateľné.
