avnejšie je mlčanie ministra obrany Jána Siteka...
Minister obrany nemá širokú paletu možností, ako zaujať postoj k zverejneniu informácie o zneužití vojenskej kontrarozviedky jej riaditeľom Milanom S. Keby chcel túto skutočnosť poprieť, kryl by človeka, ktorý vydal rozkazy na jeho sledovanie a ktorého sa už dlhšie a neúspešne usiluje odvolať. Povedať pravdu by zase znamenalo medializovanie dlhotrvajúceho rozporu medzi Sitekom a Gajdošom a zrejme by sa nevyhol ani vyvolaniu vnútrokoaličného napätia. Asi preto Ján Sitek radšej mlčí.
Namiesto neho rozpráva Jozef Gajdoš, ktorý síce sledovanie ministra obrany popiera, avšak veľmi neobratne. "Tento článok sa nezakladá na pravde," vyhlásil Gajdoš a jedným dychom dodal: "Viem, o čo ide - o pracovnú cestu ministra do určitého kraja. Riaditeľ spravodajstva v snahe zabezpečiť všetko, čo je potrebné na takúto cestu, aj pre bezpečnosť, vydal príslušné pokyny." Bezpečnosť ministra ako ústavného činiteľa nezabezpečuje kontrarozviedka, ale iné, na to určené orgány. Je však pozoruhodné, ako si pán Gajdoš okamžite spomenul, kedy mohlo vzniknúť podozrenie, že Siteka špehovala vlastná spravodajská služba. A aby bolo všetkým jasné, ako to v skutočnosti vo vojenskej kontrarozviedke chodí, Gajdoš povedal: "Bol by som nerád, keby tu vznikol názor, že existujú dve spravodajské služby - jedna pod velením, pod gesciou HZDS a druhá za SNS." Napriek tomu, že o tejto veci nebola reč, pán Gajdoš situáciu vo vojenskej špeciálnej službe pomenoval presne. Je rozdelená na dve "podslužby". Jedna sa zodpovedá za svoju činnosť HZDS a druhá ministrovi obrany.
