sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje výčiny.
Privatizácia, ktorú realizovalo HZDS so svojimi druhmi na svoj spôsob, vytvorila všetky predpoklady, aby sa na miesto normálnych obchodných a politických vzťahov u nás udomácnil organizovaný zločin a prebral významný podiel na určovaní spoločenských vzťahov. A aj preto sa čoraz častejšie v tlači objavovali informácie o stykoch vysokých politických a štátnych funkcionárov s bossmi podsvetia. V tejto súvislosti sa teda nedá vylúčiť, že niektoré postavy slovenskej politiky by po prípadnej prehre vo voľbách mohli byť oprávnene trestne stíhané a aj právoplatne odsúdené.
Ak bolo po voľbách 1994 hlavným motívom súdržnosti vládnej koalície získanie majetku, potom je pred voľbami 1998 hnacím motorom HZDS a jeho satelitov strach z postihu za činy, ktoré pri získavaní a svojráznom zveľaďovaní tohto majetku spáchali. Vládne hnutie nepochybne urobí všetko pre to, aby nemuselo hľadať odpoveď na otázku Čo budeme robiť po prehratých voľbách? Aj preto prišiel Vladimír Mečiar s projektom novely volebného zákona, ktorým by vytvoril pre svojich politických konkurentov bariéry na vstup do parlamentu. Snom predsedu HZDS je získať v NR SR 90 poslaneckých hlasov, ktoré by mu zaručili absolútnu moc v štáte. Uspokojením jeho mocenských ambícií by sa vyriešil aj problém politických špičiek prepojených s organizovaným zločinom. Nemuseli by si za drahé peniaze kupovať doklady cudzích štátov, prácne vyvážať do zahraničia valuty a zvykať si na nové "domovy". Na druhej strane môže byť reakcia voličov po zmanipulovaných voľbách nevyspytateľná, a preto je asi lepšie mať v zálohe aspoň cudzí pas - napríklad panamský.
