a zákonodarnej moci a orgánov činných v trestnom konaní sa nedá očakávať, že by sa vyrovnala s týmto javom, ktorý prinajmenej trestuhodným spôsobom odsáva prostriedky z bánk (pozri napríklad skúsenosti s IRB), podnikov (kde sa vynárajú pochybnosti okolo SPP) či fondov (kde je namočený ten najväčší - Fond národného majetku).
Pred niekoľkými dňami na tento jav v Slovnafte a VSŽ upozornil člen Dozornej rady FNM, bývalý podpredseda DS a bývalý minister privatizácie Ivan Mikloš a na konkrétnych číslach dokumentoval, ako sa dá narábať s prostredkami podnikov (štátnych, súkromných či polosúkromných), ak nájdu dostatok porozumenia vo vedení Fondu národného majetku, ktoré spravuje majetok ešte nedávno štátny.
Vzájomné porozumenie medzi vedeniami zamestnaneckých či manažérskych akciových spoločností potom môže priviesť k výsledku, že privatizátori za lacný peniaz sprivatizujú časť podniku, čím v prvej fáze pripravia napríklad Fond národného majetku a jeho prostredníctvom štátny rozpočet a takto de facto občanov SR o niekoľko miliárd Sk. V druhej fáze už čerství majitelia o niekoľko mesiacov neskôr predajú časť sprivatizovaných akcií za niekoľkonásobne vyššiu, ale už za trhovú cenu - výsledkom je, že šikovní tunelári získanými prostriedkami splatia svoje záväzky voči FNM, k čomu by bez ohľaduplnosti správcov Fondu národného majetku nemohlo dôjsť. Ak počas takýchto obchodov prišiel FNM o niekoľko miliárd Sk napríklad v prospech manažérskej spoločnosti Slovintegra, obtiahnutý a vytunelovaný nebol len fond - ale všetci občania, ktorí mohli mať z korektného a konkurenčného predaja akcií Slovnaftu osoh. Viete si predstaviť, že by tieto peniaze použil FNM prostredníctvom štátneho rozpočtu napríklad na oživenie krachujúcich podnikov či lekární na strednom alebo východnom Slovensku? V. M. asi nie.
