cho politickým škandálom, ak predseda poslaneckého klubu HZDS - teda človek na významnom politickom mieste - prezentoval verejne správu, ktorú prakticky okamžite dementoval samotný premiér. Predstavitelia HZDS pritom ešte nedávno argumentovali, že kandidátov na prezidenta v prvom kole nepodporili už iba preto, lebo ich navrhovatelia postavili ostatné strany pred hotovú vec - najskôr zverejnili meno kandidáta a až potom pre neho hľadali politickú podporu. HZDS túto argumentáciu dotiahlo do dokonalosti - postavilo pred hotovú vec už samotného kandidáta.
Vzruch okolo možnej Mečiarovej kandidatúry je sondou, ktorou HZDS skúša zvýšiť spoločenské i politické napätie v krajine. Odhliadnuc od toho, že premiér absolútne nespĺňa podmienky na prezidenta, ktoré sám určil, bezvýznamná diskusia bude pretrvávať najmenej celý tento týždeň. Potom už treba odovzdať kandidátku do parlamentu a jej súčasťou musí byť aj písomný súhlas kandidáta. V politike však nerozhodujú reči, ale skutky. Dôležité sú preto počiny hlavne tých, ktorí majú právo prezidenta voliť a zvoliť, teda poslancov parlamentu. Najmä z opozičných strán. Zo strany slovenskej opozície - a slovenskou opozíciou treba rozumieť aj Maďarskú koalíciu - je úplne zbytočné špekulovať či rozjímať nad alternatívami možného vývoja, ak je rozhodnutá diktátora na prezidentský stolec neposadiť. Je zbytočné uvažovať, či odmietnutie Mečiara bude znamenať predčasné voľby alebo ďalšie zmeny v ústave, ktoré si vyžadujú súhlas 90 poslanov v tom zmysle, že bez hlasov opozície ich jednoducho nie je možné uskutočniť. Nie koalícia, ale opozícia drží v rukách hlavné tromfy - pri akejkoľvek ústavnej zmene, aj pri rozhodovaní o tom, či a ktorý kandidát bude alebo nebude zvolený za prezidenta. V štáte, v ktorom vôbec nefunguje základné rozloženie jednotlivých zložiek moci - výkonná pohŕda zákonodarnou a obidve spolu súdnou - to nie je málo. Skutky opozície sú pre vývoj spoločnosti oveľa dôležitejšie ako vajatanie a žonglérske kúsky už odchádzajúcej vládnej koalície.
