Rudolf Schuster dáva dlho najavo, že jeho politické ambície siahajú vyššie ako po kreslo košického primátora. Po zmarenom referende (aspoň dočasne) stroskotali jeho plány uchádzať sa o prezidentský stolec v priamej voľbe. Nezanikli však jeho plány na uplatnenie sa vo veľkej politike, a preto po neúspešnom utajovaní prípravy novej politickej strany definitívne oznámil, že na ministerstve vnútra zaregistroval Stranu občianskeho porozumenia (SOP).
Zloženie prípravného výboru SOP - Schuster, Hamžík, Presperín a Mesiarik - nasvedčuje, že ide o stranu bez ideológie. To môže byť jej výhodou, ale aj nedostatkom. Na základe tejto pozície sa totiž SOP bude usilovať obsadiť politický priestor (priepasť?) medzi stranami koalície a opozície, ktorý ostáva nepokrytý aj vďaka tomu, že SDĽ je v jeho získavaní neúspešná. SOP stavila na to, že medzi voličmi koaličných aj opozičných strán sa nájdu takí, ktorí túžia po niečom novom, pretože sú rozčarovaní zo súčasného politického diania. Okrem toho sa SOP bude usilovať osloviť tých, ktorí sú považovaní za tzv. nerozhodnutých voličov. Dodajme, že práve "bezideologickosť" predurčuje SOP, aby v získavaní tohto druhu voličov bola úspešná. Táto vlastnosť však môže byť pre jej potenciálnych voličov aj varovaním. Oprávnene totiž vyvoláva podozrenie, že ide o stranu bez programu a hodnôt, ktorá má poslúžiť iba ako dočasný prostriedok pre politické uplatnenie sa niekoľkých ľudí. Spojenie dvoch primátorov, jedného odborárskeho bossa a bývalého ministra zahraničných vecí tretej Mečiarovej vlády, skutočne vyvoláva rozpaky. Je zrejmé, že spoločné politické názory nezjednocujú protagonistov prípravného výboru SOP.
