e o jeho kandidatúre na stolec prezidentský. Podľa nej by sa Vladimír Mečiar po zvolení za hlavu štátu "v každom prípade" zúčastnil na volebnej kampani HZDS...
Doteraz najviac omieľanou výčitkou predstaviteľov HZDS na adresu prezidenta Michala Kováča bol politický bonmot, že sa stal vodcom opozície. Kritizovali jeho neschopnosť správať sa nadstranícky a obviňovali ho z prisluhovania opozícii. Ak by toto všetko bola pravda, neznamenalo by to nič oproti tomu, keby mal nový prezident - teda Vladimír Mečiar - účinkovať ako líder HZDS v blížiacej sa volebnej kampani. Na druhej strane by to však pre jeho politický štýl nebolo ničím výnimočným, pretože ako predseda vlády počas svojho druhého pontifikátu velil dvom plukom na východnom Slovensku. Inak povedané, Vladimír Mečiar sa nikdy nerozpakoval zneužívať svoje ústavné funkcie na neslušné získavanie politického prospechu, a nie je preto ani dôvod myslieť si, že by sa mohol inak správať v prípade svojho zvolenia za prezidenta. Omnoho závažnejšia, a mysleniu Vladimíra Mečiara vôbec nie cudzia, je Keltošovej predstava, že by jej šéf sedel naraz v premiérskom aj prezidentskom kresle. Je logické, že v treťom kole voľby hlavy štátu už nebude Michal Kováč vo svojom úrade a keby sa v tom čase stal Mečiar prezidentom, nemal by komu podať demisiu. Iba ak sebe samému... (Teoreticky by ju mohol podať pred začiatkom druhého kola.) Údiv, ktorý vyvolala Keltošovej zázračná otázka "Ako viete, že sa chce vzdať týchto vecí?", môže teraz vystriedať istota, že ak bude Mečiar skutočne kandidovať na prezidenta, urobí to najskôr v treťom kole a bude kalkulovať s myšlienkou kumulácie prezidentskej a premiérskej funkcie. Naša ústava síce nepočíta s možnosťou, že by jedna osoba mohla zastávať oba úrady naraz, avšak Mečiar a jeho poslanci si z textu ústavy a rozhodnutí Ústavného súdu nikdy nerobili ťažkú hlavu. Momentálne ich asi viac trápi, za koľko a ako sa dajú kúpiť poslanecké hlasy, chýbajúce do magickej deväťdesiatky...
