Dvestodvadsaťpäť dní

Akceptovanie ponuky HZDS opozičnými stranami na stretnutia pri malých okrúhlych stoloch je prinajmenej prekvapujúce, ak nie rovno čudné. Následkom je totiž hneď niekoľko skutočností. Je prirodzené, že jednotlivé rokovania zástupcov HZDS s opozičnými stranami sa stali hlavnými politickými udalosťami v médiách. Malé okrúhle stoly - o neexistujúcom kandidátovi HZDS na post prezidenta či o konsenzuálnej politike HZDS - tak vytlačili do pozadia veľké témy opozície - neexistenciu volebného zákona či možnosti opakovania zmareného referenda.

Druhou skutočnosťou je akceptovanie ponuky HZDS aj parlamentnými stranami, ktoré sa inak verejne prezentujú ako koaličné zoskupenie. KDH a DU vôbec neprekáža, že hnutie neoslovilo SDK, ktoré spoluvytvárajú, ale ani to, že ďalšie tri strany koalície neboli vôbec HZDS oslovené. Je pochopiteľné, že HZDS sa snaží SDK ignorovať, je však nepochopiteľné, že SDK ignoruje SDK. Azda najvážnejšou skutočnosťou je však zlegitimizovanie doterajšej brutálnej činnosti vládneho hnutia. KDH, DU, ale i SDĽ síce slovne odmietajú, ale týmito rokovaniami odobrujú protiústavnú činnosť HZDS. Stačí, ak pripomenieme iba nedávne odmietnutie rešpektovať rozhodnutia Ústavného súdu v kauzách Gaulieder a Spišák, ktorými HZDS začalo v krajine uskutočňovať štátny prevrat. Námietka, že bez HZDS nie je možné zvoliť hlavu štátu, nie je namieste, pretože prezidenta nemožno zvoliť ani bez opozície. Aký signál vlastne vysielajú opozičné strany potenciálnym voličom, ak oznamujú, že si neprevezmú hlasovacie lístky, keď kandidátom bude V. Mečiar? Ak politické strany nedôverujú vlastným poslancom, prečo by im mali dôverovať voliči? Ak si opozícia neželá mať Mečiara prezidentom, tak ho jednoducho na hlasovacom lístku nezakrúžkuje. A naopak.