HZDS vie, čo chce - možno aj na 92 percent

Tibor Cabaj vie, že Vladimíra Mečiara by k dnešnému dňu podporilo 92 súčasných poslancov NR SR. Takisto je presvedčený, že momentálny predseda vlády, hoci mu to do včerajšieho popoludnia ani raz jasne nepotvrdil, so svojou kandidatúrou na tento post súhlasí. Jediné, čo predseda poslaneckého klubu HZDS ešte netuší, je, či súčasného predsedu vlády ku kandidatúre na spomínanú funkciu vôbec navrhne. Napriek tomu však iniciuje rokovania kvôli jeho údajnej priechodnosti v slovenskom parlamente. Prítomnosť zavádzajúcich poloprávd a absencia logiky v radení krokov hnutia však v tomto prípade nie je povšimnutiahodným javom. Zaujímavejšie sú skutočné pohnútky, ktoré HZDS k zverejneniu kandidatúry Mečiara na prezidentský post bez zmeny právomocí, a k následným rokovaniam s opozičnými parlamentnými stranami, viedli. Jednou z nich môže byť overenie svojho priestoru pri udržaní Cabajom deklarovanej ústavnej väčšiny a vymedzenie prípadných prešľapov. HZDS, ak má naozaj kúpených alebo inak zabezpečených deväťdesiatdva poslaneckých hlasov, totiž nemôže riskovať, že strana, v ktorej ich akýmkoľvek spôsobom získalo, zaviaže svojich ľudí na tajnej voľbe prezidenta sa nezúčastniť. Mečiar predsa nemôže riskovať svoje nezvolenie. Iným dôvodom môže byť snaha deklarovať ústretovosť v otázke kandidáta na prezidenta. Tibor Cabaj poznamenal, že pre postavenie kandidáta sa urýchlene rozhodol z dôvodu mediálneho tlaku, útočiaceho na nezodpovednosť HZDS, faktického spolutvorcu štátnosti, v tejto kauze. Na základe poznania skutočnosti, že HZDS o kandidátovi na prezidenta na žiadnom svojom rokovaní naozaj nehovorilo, sa navrhnutie samotného ideológa Vladimíra Mečiara stáva logickým vyústením situácie. Vediac, že ho opozičné strany v žiadnom prípade nepodporia, čo tentoraz jedným dychom s SDK a Maďarskou koalíciou tvrdí aj SDĽ, ide prinajmenej o kartu do rúk HZDS pred voľbami. Hnutie má rolu zmiercu, ktorého úprimné snahy odporcovia odmietajú a nevedia doceniť, už viacnásobne odskúšanú. Svoj rytmus určený a kroky vypočítané na mieru. To, či má svoj part chvíľu pred voľbami napísaný opozícia, ktorá jeden deň rokovanie odmieta a na druhý deň ráno máva na svojho najväčšieho a, uznajme, aj najšikovnejšieho volebného súpera naškrobenou bielou zástavou, je otázne.