Keď prednedávnom štátny tajomník ministerstva financií Peter Staněk avizoval blížiacu sa menovú krízu, reagoval na jeho slová upokojujúcimi vyhláseniami nielen čerstvučký minister financií M. Maxon, ale aj šéfovia Národnej banky Slovenska, ktorí by o takomto ohrození niečo museli vedieť. Hoci nič nevie ohroziť menu viac ako slová kompetentných o jej ohrození, na čoraz viac izolovanom Slovensku to celkom neplatí - slovenský národ sa tak z hľadiska odvahy razom zaradil na svetovú špičku, lebo je jediný, ktorý sa neobáva nielen ruského vplyvu, ale dokonca ani len o svoju menu. Iné (racionálne) vysvetlenie znie, že slovenský národ vie, čo si o svojich mocných má myslieť. Keď prednedávnom tlačový hovorca vlády vyhlásil, že na premiéra sa chystá atentát a uzávierka je 25. februára, slovenskou verejnosťou to ani nepohlo - napokon, prečo by aj, veď nepohlo to ani premiérom a ten by o tom niečo predsa len mal vedieť.
Pred niekoľkými dňami v súvislosti s prijatým zákonom o sociálnom zabezpečení vojakov náčelník Generálneho štábu Armády SR genplk. J. Tuchyňa vyhlásil, že "za tohto stavu bude táto armáda z hľadiska veliteľských štruktúr k 1. aprílu tohto roka neschopná boja". Mladučká Slovenská republika, ktorá len nedávno oslávila piate výročie úspešného zavŕšenia tisícročného boja za samostatnosť, bude podľa Tuchyňu už za mesiac a pol bez bojaschopnej armády. Ak by sme boli dôslední a brali by sme slová generála Tuchyňu doslova (a kto by už o bojaschopnosti armády mal vedieť viac ako náčelník Generálneho štábu?), mohli by sme s pokojným svedomím povedať, že poslanci vládnej koalície svojím hlasovaním v NR SR de facto ohrozili obranyschopnosť Slovenskej republiky, čo je trestným činom ($ 97 Sabotáž - "Kto v úmysle poškodiť... obranyschopnosť republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu... pre to, aby a) maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy... ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru...") - dokonca tak urobili ako organizovaná skupina, na čo je podľa Trestného zákona ešte vyššia sadzba. Navyše stalo sa to armáde, ktorá bola spomedzi postkomunistických armád hodnotená ako jedna z najlepšie pripravených, ktorá na rozdiel od vládnych politikov splnila kritériá pre vstup do NATO - čo sa z hľadiska koaličných poslancov ukazuje zrejme ako chyba.
