Predsedovia vládnych strán sa zišli v Trenčianskych Tepliciach, aby sa dohodli na tom, ako bude vyzerať nový volebný zákon, a na tom, že po 3. marci, keď z úradu odíde Michal Kováč, vláda "pravdepodobne zruší" vyhlásené referendum o priamej voľbe hlavy štátu a integrácii Slovenska do NATO. Mečiar, Slota, Ľupták a Delinga teda dopredu predurčili konanie vlády, keď prevezme prezidentské právomoci. Rozhodli ako politbyro, ktorého odporúčanie sa pre vládu stane záväzným.
Či mal prezident právo vypísať nový termín referenda, ktoré vláda v máji minulého roku zmarila, by mali posudzovať právnici. Ak vláda skutočne znemožní aj druhýkrát jeho konanie, bude o ústavnosti týchto aktov Michala Kováča a kabinetu zrejme napokon rozhodovať Ústavný súd. Referendum o priamej voľbe prezidenta je však v prvom rade politickým problémom, a tak ho je potrebné aj posudzovať. Vláda Vladimíra Mečiara prvýkrát nezmarila referendum a nechystá sa ho "zrušiť" druhýkrát z ústavnoprávnych dôvodov. Jednoducho sa konania referenda bála a naďalej sa ho bojí. Je to jediná veľká téma nastolená opozičnými stranami, ktorou sa im podarilo dostať na nohy vyše pol milióna občanov a zaujať absolútnu väčšinu voličov. Aj preto v súčasnosti vládna koalícia tvrdí, že nie je proti tomu, aby bol prezident volený priamo, avšak ako hovorí predseda SNS Slota, "v novozvolenom parlamente pôjdeme do novelizácie ústavy, avšak komplexnej novelizácie. Samozrejme, že ústava bude novelizovaná aj v časti spôsobu voľby prezidenta, čiže tam už bude zakotvená priama voľba prezidenta". HZDS, SNS a ZRS teda chcú, aby pred voľbami nebol zvolený prezident, respektíve, aby ho zvolil súčasný parlament. Na druhej strane nechcú, aby ich občania v referende morálne zaviazali prijať ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta, pretože prípadné zvolenie novej hlavy štátu v priamom hlasovaní by mohlo skomplikovať - ak nie zmariť - ich mocenské plány.
