Ani prvá oficiálna tlačová beseda Strany občianskeho porozumenia (SOP) nedala konkrétnejšiu odpoveď na otázku, akou stranou chce SOP vlastne byť. Zverejnené programové ciele SOP sú tak všeobecné a teda aj všeobecne prijateľné, že by mohli byť obsiahnuté v programe takmer všetkých už existujúcich politických subjektov. Rétorika členov prípravného výboru kladie dôraz na porozumenie a zmiernenie napätia v spoločnosti, nekonkretizuje však, ako to chce dosiahnuť. Ak SOP sľubuje, že bude ako súčasť budúcej vládnej koalície rešpektovať právo, ctiť si rozhodnutia Ústavného súdu a správať sa tolerantnejšie k opozícii, ako to robí súčasná vládna garnitúra, nesľubuje nič viac, ako mieni v prípade svojho volebného víťazstva robiť aj súčasná opozícia.
Zotrvanie pri všeobecných programových deklaráciách a akási zahmlenosť vlastného profilu je však v dnešnej situácii predpokladom zachovania si pozície zmierovateľa dvoch "na život a na smrť" zápasiacich táborov. Aj SDĽ má vďaka svojej samostatnej ľavicovej opozičnej politike skúsenosť s tým, aké ťažké je zostať v tomto zápase bokom a tváriť sa ako "tretia sila". Napriek úprimnej snahe sa jej to nepodarilo, pretože ak si chcela zachovať svoju tvár demokratického subjektu, zákonite sa dostávala do konfliktu s vládnou koalíciou. Na Slovensku totiž nezvádza zápas pravica s ľavicou, medzi ktorými je možné hľadať aj stredovú pozíciu. Na Slovensku sa dnes odohráva zásadný civilizačný konflikt medzi demokratickými a autoritárskymi silami. Hľadať porozumenie medzi nimi nemá zmysel. S nedemokratickou vládnou garnitúrou nie je možné porozumenie: iba kolaborácia alebo konflikt. Presne takáto dilema stojí pred každým politickým subjektom, teda i pred SOP.
