Víťazný február v Čechách dostal po olympijských hrách v Nagane - hoci len zásluhou českých hokejistov a televízneho glosovania - nový obsah. Dvadsať rokov po kapitulácii pražskej jari pred ruskými tankami sa našim západným susedom podaril istý revanš - aj takto by mohlo znieť ploché a zjednodušené a navyše aj nesprávne videnie päťdesiateho výročia "víťazstva pracujúceho ľudu" (hoci zrejme nikto nepochybuje o tom, že napriek mnohým problémom českej spoločnosti je náš sused už "za vodou"). Víťazný február na Slovensku sa po 50 rokoch vracia tam, kde vznikol - k čoraz zjavnejšiemu presadzovaniu sa komunistických metód v slovenskej spoločnosti. Oveľa viac ako v uplynulých rokoch je viditeľné, že komunizmus ako spôsob myslenia a konania v našich končinách nezakapal - a ako predčasné sa vidí niekdajšie ťaženie predsedu KDH proti liberalizmu (tým viac, ak liberáli sú jeho dnešnými hlavnými spojencami).
Víťazný február ako spôsob uchvátenia a upevňovania moci je po ôsmich rokoch slobodnej spoločnosti stále kdesi za dverami a čaká na svoju príležitosť - čo viac ako porovnanie presadzovania sa komunistov pred 50 rokmi a súčasnej vládnej koalície za posledné štyri roky potvrdzuje túto myšlienku? Ovládnutie verejnoprávnych médií, rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých Slovákov, nátlak na štátnu správu, pripravovaná manipulácia volieb, vyhrážanie sa prípadným protestujúcim občanom tým, že vládna moc použije mocenské prostriedky na ich potlačenie, zneužívanie tajnej služby svedčia o tom, že súčasná moc sa v súboji nezastaví takmer pred ničím - čo je síce logické, lebo jej ide o veľa a o moc ekonomickú i politickú, a v mnohých prípadoch zrejme aj o osobnú slobodu. Avizované zrušenie referenda, spochybňovanie čl. 32 Ústavy SR, ktorý hovorí o práve postaviť sa na odpor, pripravovaný volebný zákon, ktorý je v strednej Európe na konci 20. storočia len ťažko predstaviteľným dinosaurom - to všetko hovorí o tom, že komunisti v čele Slovenska sa nič nenaučili a na nič nezabudli. Otázkou je, či už väčšina občanov SR zabudla, ako sa dýchalo za komunistov a po nich.
