Utorková diskusia medzi prezidentom Kováčom a premiérom Mečiarom bola údajne vecná. Ak je tomu tak, potom najväčším nedostatkom je, že vecne diskutovať sa rozhodol premiér s prezidentom iba pár dní pred skončením funkčného obdobia hlavy štátu. Dôvod je prostý - premiér potrebuje prezidenta na to, aby mohol uskutočniť posledné personálne rošády vo vláde. Je isté, že v prípade, keby všetky právomoci prezidenta prechádzali na vládu a premiéra, V. Mečiar by sa do prezidentského paláca vôbec neunúval. Štyri prezidentské kompetencie neprechádzajú ani na vládu ani na premiéra, zostávajú ležať na prahu paláca, a preto tiež možno hovoriť po 2. marci tohto roka o V. Mečiarovi ako o tzv. obmedzenom prezidentovi.
Zaistenie súhlasu prezidenta s odvolaním ministrov Keltošovej a Česneka vymenil premiér za údajnú dôstojnú rozlúčku s M. Kováčom. Treba povedať, že premiér si dal mimoriadne záležať na tom, aby prezident demisiu ministrov prijal. Hovorca hlavy štátu V. Štefko pre SME potvrdil, že obaja ministri podali demisiu v súlade s ústavou - prezidentovi, a nie premiérovi ako ešte nedávno V. Mečiar vyhlasoval. A teda nie tak, ako v prípade A. Rezeša, keď prezident akceptoval premiérov nekvalifikovaný, protiústavný návrh. Inými slovami - prezident nemal ani najmenší dôvod demisii nevyhovieť - vymenovanie O. Keltošovej do OSN už totiž uskutoční V. Mečiar, takže názor na O. Keltošovú nemusí M. Kováč vôbec meniť.
