Nečitateľný odchod Michala Kováča *glosa

om živote aktívne pôsobiť, odpovedal - nie, a dodal akoby mimochodom: "To neznamená, že nemám kontakty so žiadnou stranou a verím, že budú pokračovať." M. Kováč už niekoľko týždňov rozporuplne vyhlasuje, že v politike zostane, ale aj to, že sa bude venovať len nadácii, založenej spolu s českým prezidentom Václavom Havlom. Včerajší prístup končiaceho prezidenta k pálčivým problémom súčasnej slovenskej spoločnosti bol však uvážlivým krokom dnes už skúseného štátnika. Diplomat Kováč hovoril, že je "hlboko presvedčený a vnútorne verí" v demokratické kroky súčasnej vládnej moci v otázkach referenda aj nadchádzajúcich volieb. A to aj napriek "obrovskému šoku", ktorý v roku 1995 zažil v Rakúsku pri pohľade na svojho dobitého syna, aj napriek slovám vládnych predstaviteľov o samoúnose Kováča mladšieho, ktoré sám pomenoval ako "zvrátenosť". Niet divu, že novinárov včerajší - a vzhľadom na momentálnu situáciu na Slovensku najmä neadekvátny, zmierlivý tón odchádzajúceho Kováča zaskočil. Keď však na otázku, či bude v prípadnej priamej voľbe prezidenta občanmi jedným z kandidátov, odpovedal "asi nie," a potom na doplňujúcu poznámku redaktora TV Nova Kordu, aby spresnil, či je dôležitejšie slovíčko "asi" alebo "nie", svoje vyjadrenie zopakoval, ukázalo sa, že Slovensko stráca pomerne nezávislého prezidenta, a nachádza pomerne rozhľadeného diplomata. So všetkými danosťami - aj znalosťou zahmlievania skutočného stavu veci. Ktorý stavil na nekonfrontačný tón a zrejme vie, čo robí. Zostáva však otvorenou otázkou, či je v dnešnej spoločnosti zmierlivosť pozitívom. Či nezaváňa len nekonštruktívnym mapovaním terénu. Dúfajme, že nielen Kováč, ale najmä súčasná opozícia, si úskalie vyčkávania, zatiaľ čo súper intenzívne pracuje, preverí.