a okamžite začala pripravovať protiopatrenia. Slovenská demokratická koalícia (SDK) v tom naopak nevidela pre seba žiadne nebezpečenstvo, a preto spočiatku nijako nezareagovala. Oba postoje mali svoju logiku. Pre MK ako reprezentanta 11-percentnej maďarskej menšiny je 15-percentná trojkoaličná latka ťažko zdolateľná. Oproti tomu SDK zaznamenáva vo výskumoch vyše tridsaťpercentné preferencie, čiže prekonanie pre päťkoalíciu požadovaných 25 percent by pre ňu nemalo byť problémom. Po čase sa však ukázalo, že všetko je inak.
Pôvodné informácie boli modifikované v tom zmysle, že požiadavka 5-percentného kvóra sa bude vzťahovať na každú koaličnú stranu jednotlivo, čo už okrem MK ohrozuje aj tri z piatich strán SDK. Preto s istým oneskorením začala pripravovať protiopatrenia aj SDK. MK sa dopracovala k trom možným reakciám: 1. k tzv. volebnej strane, ktorá by existovala popri už jestvujúcich subjektoch, 2. k zlúčeniu troch subjektov MK do jednej strany a 3. k účasti kandidátov dvoch strán na kandidátke tretej strany. Z týchto troch možností je z hľadiska SDK reálna vlastne iba prvá. Zlučovanie strán SDK do jednej strany alebo účasť kandidátov štyroch strán na kandidátke piatej strany by prichádzali do úvahy iba ako krajné riešenia v situácii, keby už naozaj nebolo možné nič iné. Okrem tzv. volebnej strany sa v SDK uvažuje aj o tom, že by toto zoskupenie šlo do volieb pod rovnakým názvom, avšak nie ako päťkoalícia, ale ako dvojkoalícia KDH-DU. Obe zvažované alternatívy majú svoje za aj proti.
Vytvorenie dvojkoalície je technicky určite jednoduchšie ako zakladanie volebnej strany, ktorá musí mať nejakých predstaviteľov, členov, stanovy, štruktúru, mechanizmy rozhodovania... To všetko vyžaduje dohodu, čo pri konsenzuálnom rozhodovaní v SDK nie je úplne bez problémov. Výhodou dvojkoalície je aj pevnejšia právna pozícia. Volebnej strane môže ministerstvo vnútra robiť problémy pri registrácii a dodatočne môže byť pod nejakou zámienkou ľahšie napadnutá jej účasť vo voľbách ako účasť normálnej dvojkoalície už dlhšie existujúcich strán (s pribratím kandidátov troch ďalších strán na kandidátku). Nevýhodou dvojkoalície KDH-DU je, že si ju v tejto podobe nemusí osvojiť prinajmenšom časť voličov troch menších strán SDK. Keďže sa predpokladalo, že voliči budú na koaličnom hlasovacom lístku musieť určiť aj koaličnú stranu, ktorú volia, mohlo sa stať, že by niektorí voliči DS, SDSS alebo SZS jednoducho neboli ochotní označiť ani KDH, ani DU, čím by mohol byť neplatný celý ich hlasovací lístok. Rovnako by na označenie jednej z dvoch strán mohli zabudnúť aj niektorí z voličov KDH a DU, čo by znamenalo ďalšie voličské straty. Problém však neostal ani v tejto polohe a ukázalo sa, že všetko je ešte trochu inak.
