Keďže prvý pokus o referendum na tému priama voľba prezidenta vláda v máji 1997 zmarila a druhý v apríli 1998 s najväčšou pravdepodobnosťou zmarí tiež, SDK chce skúsiť šťastie tretíkrát v septembri 1998. Prílohou otázky už zrejme nebude návrh ústavného zákona, čo sa stalo zámienkou na zmarenie májového referenda. A miesto jednej neaktuálnej otázky o NATO a dvoch nezmyselných o jadrových zbraniach a vojenských základniach bude téma priamej voľby doplnená o aktuálnu a zmysluplnú otázku o prenose práva menovať a odvolávať členov vlády v čase neobsadenia funkcie prezidenta na predsedu NR SR. Spolu so snahou načasovať odovzdanie petície tak, aby referendum bolo vyhlásené na ten istý termín ako parlamentné voľby, čo zvyšuje pravdepodobnosť dostatočnej účasti voličov na referende, to vytvára isté predpoklady, že do tretice to naozaj už môže vyjsť.
Samotné odštartovanie novej opozičnej iniciatívy však nie je práve najlepšie zvládnuté. Oznámenie zámeru spustiť novú petičnú akciu sa udialo z taktického hľadiska trochu priskoro a zo strategického zasa až príliš neskoro. Logickejšie by bolo, keby opozícia oznámila svoju reakciu na opätovné zmarenie referenda až po tom, keď sa tak naozaj stane. Takto SDK už dopredu dáva najavo, že je zmierená so zmarením druhého pokusu o referendum a že v podstate akceptuje "odporúčanie" V. Mečiara, aby sa o referendum pokúsila novou petíciou. Na druhej strane sa zasa dá povedať, že opozícia mešká už viac ako pol roka. Politicky primeranou reakciou opozície na zmarené referendum v máji 1997 by totiž bolo okamžité rozbehnutie novej petície. Opozícia to vtedy odložila na jeseň, ale ani na jeseň, ba ani v zime sa k ničomu neodhodlala. Dnes má síce Ústavným súdom potvrdené, že v máji konalo protiústavne ministerstvo vnútra, nemá však dôvod si myslieť, že tak nebude konať znovu. Navyše rozhorčenie verejnosti nad zmarením referenda i razantnosť opozície sú dnes o poznanie slabšie ako v polovici minulého roku. A ani prípadné úspešné referendum v septembri 1998 už nemôže samo osebe zabrániť tomu, aby Slovensko ostalo (prinajmenšom nejaký čas) bez hlavy štátu, čo bolo hlavným argumentom opozície pred prvým pokusom o referendum. Nič však nie je dopredu stratené. Viac ako všeobecné podmienky totiž o výsledku tejto akcie rozhodnú konkrétne kroky iniciátorov referenda, ale, pochopiteľne, aj ich protivníkov.
